Braňo Ondruš, Ján Rohár
Valné zhromaždenie OSN tak ako každý rok na konci minulého roka schválilo ruský návrh rezolúcie O boji proti glorifikácií nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k eskalácií súčasných foriem rasizmu. Každoročne sa Slovensko pri tomto návrhu zdržalo hlasovania, proti zvykli hlasovať len 2 štáty – USA a Ukrajina. Tento rok hlasovalo s nimi aj Slovensko.
Už sme si zvykli na argument, že v tomto prípade chce ruská vláda len získavať politické body. SZPB (i Bojovník) už vlani postoj našej diplomacie kritizoval a očakával zmenu. Tá nastala, ale úplne opačná. Slovensko spolu so všetkými krajinami Európskej únie hlasovali proti návrhu rezolúcie, pravdepodobne z dôvodu prebiehajúcej vojny na Ukrajine.
Pomoc rétorike Kremľa
Rezolúciu napriek tomu podporilo 105 štátov. Jej text odporúča krajinám „prijať vhodné konkrétne opatrenia, a to aj v legislatívnej oblasti a v oblasti vzdelávania, aby zabránili revízii histórie a výsledkov Druhej svetovej vojny a popieraniu zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných počas Druhej svetovej vojny“.
Neschopnosť Slovenska a celého západu hlasovať za rezolúciu proti glorifikácií nacizmu len preto, že ju predkladá Rusko vo svojom dôsledku pomáha Kremľu v jeho rétorike o náraste fašizmu v Európe. Európska únia by síce mohla tejto rétorike odolať, lenže to by museli jej pobaltskí členovia zmeniť postoj k porážke nacistov na svojom území a najmä k oslave jednotiek SS, zložených z príslušníkov tamojších národov. Postoje EÚ sú nedôveryhodné, pretože žiadna z jej inštitúcií a žiadny z jej orgánov nezaujal tvrdé odmietavé stanovisko k adorácii pobaltských nacistov, ktorých tam dokonca považujú za „osloboditeľov“ a národných hrdinov.
Tolerovaná oslava nacistov
Lenin dal národom „sovietskeho Ruska“ slobodu a Fíni, Estónci, Lotyši a Litovčania ju využili na založenie vlastných štátov. Stalin im štátnu slobodu násilne zobral. To však v modernej Európe, založenej na hodnotách demokracie, rasového, národnostného a náboženského rešpektu a znášanlivosti nemôže byť ospravedlnením označovania nacistických hrdlorezov, ktorí aktívne organizovali vyvražďovanie Židov, Rómov a ľavicových aktivistov, za národných hrdinov. Rešpektovanie oslavovania príslušníkov SS zo strany európskych politikov spochybňuje úprimnosť každého slova, ktoré títo politici vyslovia na oslavu víťazstva nad fašizmom a nacizmom.
Hlasovanie štátov EÚ o ruskom návrhu by vyznelo úplne inak, ak by ho nesprevádzala reálna glorifikácia pobaltských nacistov na území únie. A mlčanie pri rozhodnutiach ukrajinských úradov, ktoré tvrdo kritizovalo izraelské veľvyslanectvo v Kyjeve a židovské organizácie. Alebo oslavovanie bulharského nacistu najvyššími predstaviteľmi tohto balkánskeho člena EÚ, sprevádzané rozhorčením ponížených potomkov obetí holokaustu.
Spochybňovanie štátnej tradície
Rozumieme, prečo štáty EÚ hlasovali proti ruskej rezolúcii, ale vo svetle vyššie popísaných súvislostí sa nemôžeme s týmto postojom stotožniť. Ak by sa európski politici mohli pochváliť dôsledným potieraním „glorifikácie nacizmu a neonacizmu“, ich postoj na pôde OSN by vyznel ako pochopiteľná diplomatická hra. Lenže štátmi podporovaná oslava esesákov dáva akokoľvek motivovanej kritike EÚ punc dôveryhodnosti.
Z hľadiska SZPB je posun pozície Slovenska zo zdržania sa hlasovania na hlasovanie proti veľmi poľutovaniahodný. Vzhľadom na situáciu na Ukrajine by prípadné zdržanie sa hlasovania iste akceptovala aj väčšina v SZPB, no hlasovať proti je už za akceptovateľnou líniou. Aj v medzinárodnej politike by mali platiť základné červené čiary. Ak tvrdíme, že sme ako štát postavený na protifašistickej tradícií a SNP, nesmieme pri takýchto otázkach v OSN zlyhávať.