Branislav Balogh
Foto: autor
Vernisáž výstavy víťazných prác mladých umelcov s názvom My, deti dneška o časoch vojny zorganizovalo Múzeum holokaustu v Seredi pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.
Dôležitosť projektu nám priblížila jeho iniciátorka, prezidentka klubu židovských žien ESTER Marta Györiová: „Všetky práce hovorili o nezmyselnosti vojny, ukazovali protiklad vojny a mieru. Je to určitá metóda, ako žiakom sprístupniť, čo je vojna. Posolstvom súťaže je, že nechceme vojnu a chceme žiť v mieri, nech je koniec aj tej nezmyselnej vojne na Ukrajine.“
Vnútorné steny piateho baraku sa tak zaplnili výjavmi z koncentračných táborov, sprítomňujúcimi temnú históriu ľudstva. Mnohé z nich sú namaľované v čiernobielych clivých farbách, no sú aj také, čo žiaria farebnosťou. Napríklad holubica mieru či zaujímavý pastel dievčiny objímajúcej sivý obrys rodičov, ktorí zomreli vo vyhladzovacom tábore. Svoje miesto tu mala aj abstrakcia, bola ňou aj práca Martina Bendu z Martina, ktorého dielo tvorilo súčasť pozvánky.
Na úvod zaznela melodická skladba od Jevgenija Iršaia, odzrkadľujúca kontrast farebných detských prác a zármutok z hroznej tragédie šoa. Vedúci Múzea holokaustu Martin Korčok predniesol posolstvo veľvyslanca Izraelu Eitana Levona, zdôrazňujúce význam pripomínania si obetí holokaustu a zvyšovania povedomia mladej generácie o ňom.
Každý z autorov a autoriek najlepších 25 prác, vybraných spomedzi 477 diel, si odniesli stavebnicu Lego. Potleskom ich okrem rodičov ocenili aj veľvyslanci Japonska, Turecka, Švajčiarska či zástupca veľvyslanca Veľkej Británie. Prítomný tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer pre Bojovník uviedol: „Súťaž má moje sympatie, keďže deti majú možnosť si cez ňu lepšie uvedomiť, čo je to vojna, koncentračný tábor a možno si práve vďaka tomu položia otázky venované temnej minulosti. O tom, ako boli deti oddelené od rodičov, o vyhasnutých životoch, ale aj o nádeji a životnej sile tých čo prežili.“
Rozhovor s Martinom Korčokom, riaditeľom Múzea holokaustu v Seredi
Aké posolstvo má výstava dnes, v čase agresie Ruska na Ukrajine a ďalších prebiehajúcich konfliktoch vo svete?
Áno, výstava má aj tento rozmer. Súťaže sa totiž zúčastnili aj deti pochádzajúce z Ukrajiny. V súčasnosti žijú ako utečenci na Slovensku a sú zaradené do nášho školského systému. Mnohé práce nás hlboko oslovili a medzi tými, ktoré sme vybrali na výstavu, sa nachádza aj motív vojny na Ukrajine.
Na vernisáži bola aj vysoká účasť diplomatov.
Jedným z dôvodov je, že sa koná v predvečer medzinárodnej pamiatky obetí holokaustu. No a potom sú tu vystavené práce mladých ľudí z celého územia Slovenska, ktorí sa téme venovali. Počúvajú o nej na hodinách literatúry a jazykov, no nie každému je blízka z tohto uhla pohľadu. Medzi nami je mnoho takých, ktorí sa radi vyjadrujú prostredníctvom kreslenia a myslím, že takto sme zasiahli ďaleko širšie publikum. Do súťaže sa prihlásilo až 121 škôl z celého Slovenska. Verím, že keď v tom budeme pokračovať a súčasne po dnešnom dni viem, že to má zmysel, prihlási sa ešte viac žiakov, žiačok a škôl.