Jozef Leikert
Foto: archív Klubu umelcov
Ctené dámy,
ctení páni,
milí priatelia,
pripravuje sa XVIII. zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Podľa stanov zväzu sa majú uskutočniť výročné schôdze jednotlivých členských organizácií. Teda aj výročná schôdza nášho Klubu umelcov, spisovateľov a historikov, ktorý funguje pri Ústrednej rade Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Naše zasadnutie sa teda koná v rámci príprav Oblastnej konferencie SZPB v Bratislave, ktorá predchádza XVIII. zjazdu SZPB.
Náš pán predseda zväzu pán Pavol Sečkár navrhol, aby sme na naše stretnutie – výročnú schôdzu pozvali zástupcov Ministerstva kultúry, ktorí, žiaľ, neprišli. Podstatnejšie je, že ste prišli Vy, naši členovia a z toho máme radosť. Vitajte.
Osobitne vítam medzi nami predsedu SZPB Pavla Sečkára, tajomníka SZPB Viliama Longauera a tajomníčku Oblastného výboru SZPB Katarína Frišová. Prosím pána predsedu o krátky príhovor a zároveň o odovzdanie zväzových vyznamenaní niektorým našim členom.
Po slávnostnom odovzdaní vyznamenaní mi dovoľte, ctené dámy, ctení páni, predniesť správu o činnosti nášho klubu.
Hneď na úvod poviem, že náš klub, zoskupenie je špecifické a vnímam ho – určite aj Vy – ako skupinu, ktorej členovia majú rovnaké, alebo podobné názory na kultúru a umenie. Veľmi nepolitizujeme, ani sa nezapájame do politiky, hoci svoje postrehy a názory na dianie okolo nás vyjadrujeme na našich stretnutiach. Isto by sme sa mohli vo všeličom angažovať väčšmi, mohli by sme byť aktívni, progresívni, vypisovať či podpisovať kdejaké petície, organizovať protestné akcie. Možno je to vekom a skúsenosťami, že mnohé sledujeme z úzadia, ale podporujeme líniu SZPB a presadzujeme jeho stanoviská. Našou angažovanosťou je predovšetkým umelecká tvorba a tej sa plne venujeme. Uvedomujeme si však, že by sme sa mohli stretávať častejšie a viesť aktívnejší klubový život, veď aj v názve máme uvedené, že sme klub.
Oficiálne sa stretávame dva, prípadne tri razy do roka. Pred niekoľkými rokmi sme sa stretli aj štyri razy, ale covid a pandémia urobili svoje, a naša činnosť bola značne obmedzená. Ako umelci sa však stretávame aj pri iných príležitostiach, predovšetkým na vernisážach, prezentáciách kníh, na konferenciách alebo sa zídeme menej formálne na kávu a diskutujeme väčšinou o umení, ktoré aktívne tvoríme.
Smutno nám je, že za posledné obdobie zomreli niektorí naši členovia, všetko výrazné slovenské osobnosti, ktoré vo svojej profesii vyorali dostatočne hlbokú brázdu. Zomrel náš najstarší člen Dušan Roll, zakladateľ BIBIANY a organizátor mnohých významných podujatí európskeho a svetového významu. Opustil nás aj dlhoročný riaditeľ Múzea židovskej kultúry prof. Pavol Mešťan a nedávno aj syn Alexandra Dubčeka, lekár Pavol Dubček – obaja boli podpredsedovia nášho klubu. Zomreli aj vynikajúci sochári Štefan Pelikán a Stanislav Mikuš, ale aj spisovateľ Ján Tužinský a náš veľký sympatizant, člen klubu generál Peter Ronec, ktorý na naše zasadnutia chodil v slávnostnej uniforme. Prosím, spomeňte si na nich a venujme im našu spomienku. Boli to vzácni ľudia, dobrí kamaráti a priatelia.
Najlepšie sa nám darí vo výtvarnej činnosti, konkrétne v organizovaní výstav s protivojnovou problematikou. Zásluhou tajomníka klubu Ladislava Skraka sa konalo niekoľko kvalitných výstav. Keďže bilancujeme obdobie od konca roku 2018, keď sme mali výročnú predzjazdovú schôdzu, ktorá sa uskutočnila pred XVII. zjazdom SZPB v Poprade, spomeniem reprezentačnú výstavu k 100. výročiu vzniku Československa, ktorá bola v Dvorane Ministerstva kultúry pod názvom „Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr“, na ktorej boli zastúpené diela najlepších slovenských výtvarníkov, zväčša bývalých zaslúžilých a národných umelcov. Na tomto podujatí mal za klub a SZBP hlavný prejav Jozef Leikert a za Maticu slovenskú jej predseda Marián Gešper. Z radov členov klubu boli vtedy ocenení vyznamenaniami Matice slovenskej husľový virtuóz Peter Michalica, herec a moderátor Jozef Šimonovič a spisovateľ Jozef Leikert. Najmä Peter Michalica často vystupuje na podujatiach organizovaných zväzom.
Veľmi úspešné boli aj výstavy k 75. výročiu SNP v auguste 2019. Prvú výstavu pripravil Ladislav Skrak v Slovenskom inštitúte v Prahe pod záštitou veľvyslanca Petra Weissa a pozostávala z diel troch národných umelcov – Vincenta Hložníka, Oresta Dubaya a Ladislava Snopeka. Všetci traja umelci sa narodili v roku 1919 a umelecká verejnosť si pripomínala ich nedožitú storočnicu. S príhovorom na výstave vystúpili predseda Zväzu bojovníkov za slobodu Jaroslav Vodička, predseda SZPB Pavol Sečkár a predseda Klubu umelcov, spisovateľov a historikov Jozef Leikert.
Ďalšiu výstavu pripravil Ladislav Skrak v Modre k storočnici Oresta Dubaya. V príhovoroch spolu s Jozefom Leikertom zhodnotili dielo a význam Dubayovho diela.
K Hložníkovej storočnici sme zabezpečili zádušnú sv. omšu vo Františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave a podieľali sme sa na organizovaní výstavy v bratislavských Klariskách, na ktorej vystúpil s husľovým recitálom Peter Michalica. Jozef Leikert preniesol v kostole esej o duchovnom posolstve Hložníkových diel.
Veľká výstava k SNP bola aj v Dvorane Ministerstva kultúry SR, ktorú kurátor Ladislav Skrak koncipoval ako odkaz jubilujúcich výtvarníkov Vincenta Hložníka, Oresta Dubaya a Ladislava Snopeka k Povstaniu. Okrem nich sa na výstave prezentovala celá plejáda vynikajúcich slovenských výtvarníkov. Prejav na otvorení výstavy mal predseda SZPB Pavol Sečkár a v bohatom kultúrnom programe vystúpil hudobník Jaroslav Snopek, vnuk Ladislava Snopeka, ale aj speváčka Eva Golovková a recitátor Juraj Sarvaš.
O rok neskôr mala byť pod gesciou Ladislava Skraka v Dvorane Ministerstva kultúry SR ďalšia veľká výstava venovaná 76. výročiu SNP a 75. výročiu oslobodenia Slovenska. Kvôli pandémii sa uskutočnila o niekoľko mesiacov neskôr, v kultúrnom programe vystúpil sólista SND Ivan Ožvát a členka činohry SND Eva Mária Chalupová, ktorá si pripravila komponované poetické pásmo. Táto výstava sa mala preniesť do Slovenského inštitútu v Moskve, ale ďalšie protipandemické opatrenia tomu zabránili.
Po skončení núdzového covidového stavu sme si pripomenuli 100. výročie narodenia talentovaného maliara Janka Nováka, ktorý zomrel počas SNP na Martinských holiach. Spomienková výstava sa uskutočnila v stálej expozícii SZPB na Štúrovej ulici v Bratislave. Výstava nebola len výtvarná, ale aj dokumentačná, cenné na nej boli najmä písomne ohlasy na tvorbu umelca.
Náš klub v spolupráci so SZPB a Maticou slovenskou zorganizoval ďalšie mimoriadne vydarené matiné nazvané Slavín. Uskutočnilo sa v októbri 2022 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. In memoriam boli na ňom ocenení viacerí umelci – spisovatelia Vladimír Mináč, Miroslav Válek, Klára Jarunková, Miloš Krno, sochár Tibor Bartfay a novinár Roman Kaliský. Zo žijúcich umelcov bola zväzovými vyznamenaniami poctená herečka Mária Kraľovičová, sochárka Klára Patakiová a herečka Eva Mária Chalupová. Matica slovenská zase ocenila výtvarníkov – Ľudmilu Cvengrošovú, Zuzanu Hložníkovú, Máriu Molčanovú a Klementa Trizuljaka. Ocenení boli aj diplomat a prekladateľ Stanislav Vallo a husľový virtuóz Peter Michalica. Podujatie vzniklo na základe koncepcie Ladislava Skraka z iniciatívy Martina Krna. Prejav mal na ňom predseda SZPB Pavol Sečkár a predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Laudácie o Romanovi Kaliskom a Kláre Patakiovej predniesol Jozef Leikert. Veľmi cenné boli rozhovory s deťmi ocenených, na Kláru Jarunkovú spomínala dcéra Dana Zacharová a na Miloša Krna syn Martin. Veľmi spontánne bolo spomínanie herečky Márie Kráľovičovej, ktoré prečítal jej syn Miroslav Procházka. V umeleckom programe vystúpili Peter Michalica, Ivan Ožvát a Eva Mária Chalupová.
Pozornosť sme venovali aj výročiam Vladimíra Clementisa, Vladimíra Mináča a Romana Kaliského. Pri storočnici Vladimíra Mináča sa viacerí naši členovia zúčastnili pietneho aktu pri Mináčovom hrobe na Cintoríne v Mlynskej doline a potom aj na kolokviu, ktoré organizovala Matica slovenská, kde s referátom za klub a zväz vystúpil Jozef Leikert. Ten vystúpil aj na konferencii k Mináčovej storočnici v Rimavskej Sobote a potom aj pri odhalení busty Vladimíra Mináča v Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote.
Ďalej sme spoluorganizovali Kolokvium k nedožitej storočnici Romana Kaliského, kde s hlavným referátom vystúpil Jozef Leikert. Mal príspevok aj na konferencii Clementis – Mináč, ktorá bola začiatkom októbra 2022 v Bratislave.
S pričinením nášho Klubu umelcov, spisovateľov a historikov vyšli dva zborníky, ktoré vydal Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Členovia nášho klubu pomáhali pri vydaní organizačne, predovšetkým Ladislav Skrak, ktorý vypracoval žiadosť o grant Ministerstva kultúry SR a spolu s Jozefom Leikertom prispel do zborníka.
Pod gesciou nášho klubu funguje Stála expozícia SZPB, ktorú odborne zabezpečuje Ladislav Skrak. Obdivuhodná je jeho lektorská činnosť a sprevádzanie hostí, najmä žiakov a študentov zo základných, stredných a vysokých škôl. Na jeho podnet, ale aj z iniciatívy oblastných výborov SZPB neprichádzajú návštevníci len z Bratislavy, ale aj z iných častí Slovenska.
Teší nás, že individuálne aktívni sú viacerí členovia nášho klubu. Niektoré činnosti robíme spoločne, iné individuálne, pričom z každej vydarenej akcie, ktorá sa im podarí, máme všetci radosť. Aj preto budeme veľmi radi, keď nás, milí kolegovia, budete informovať, na čom pracujete a v čom by sme mohli pomôcť. Aj keď nie finančne, pretože náš klub okrem členského nedisponuje žiadnymi finančnými príspevkami. Radi vám však pomôžeme radou, ale nejakou konkrétnou činnosťou.
Úspešné výstavy mal napríklad akad. maliar Stanislav Harangozó v Berlíne, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Bratislave. Rovnako výborne výstavy mal nedávno zosnulý akad. sochár Stanislav Mikuš, ktorý sa podieľal aj na rekonštrukcii Pamätníka 2. čs. paradesantnej brigády v Krpáčove a na reštaurovaní ďalších umeleckých diel.
Na viacerých akciách v Českej republike, najmä v Prahe, náš klub a zväz zastupoval Jozef Leikert. Vystúpil napríklad na konferenciách organizovaných Československou obcou legionárskou a Spoločnosťou Ludvíka Svobodu. Každoročne vystupuje s prejavom pri výročiach vzniku prvej Československej republiky a pri výročí udalostí 17. novembra 1939, keď boli zatvorené české vysoké školy, kde študovalo aj veľa Slovákov a do koncentračného tábora Sachsenhausen bolo odvlečených 1 222 študentov, pričom 9 mladých ľudí na výstrahu Nemci popravili. Bol medzi nimi aj jediný Slovák Marek Frauwirth.
Obzvlášť potešiteľné je, že na podnet Klubu umelcov, spisovateľov a historikov odovzdá o dva dní, 28. októbra 2022, na Pražskom hrade český prezident Miloš Zeman štátne vyznamenanie Medailu za statočnosť Markovi Frauwirthovi in memoriam. Pred niekoľkými mesiacmi SZPB ocenil Marka Frauwirtha Pamätnou medailou Jána Nálepku-Repkina. Vysoké štátne vyznamenanie Českej republiky na podnet nášho klubu udelí prezident ČR Miloš Zeman in memoriam aj spisovateľovi Ladislavovi Mňačkovi, ktorý dostane Rad T. G. Masaryka 1. triedy.
Aj odborné stanovisko nášho klubu a zväzu prispelo k tomu, že sa podarilo dosiahnuť, že 16. novembra tohto roku bude v Banskej Bystrici pomenovaná Obchodná akadémia po Markovi Frauwirthovi. Pre zaujímavosť treba pripomenúť, že Marek Frauwirth zachránil počas Protektorátu Böhmem und Mähren 2 216 Čechov, ktorí museli z krajiny utiecť – boli to predovšetkým bývalí vojaci, intelektuáli, ale aj židia a komunisti. Je to viac ľudí, ako zachránili Oscar Schindler či Nicholas Winton.
Medzi úspešné aktivity nášho možno zaradiť aj vydanie kníh Jozefa Leikerta s protivojnovou problematikou. Napríklad knihy „Ukradnutá mladosť“, ktorá vyšla na Slovensku i v Českej republike, rovnako ako knihy „Rozčesnutý čas Marka Frauwirtha“, ktorá bude mať prezentáciu v Prahe 16. novembra tohto roku. Jozef Leikert vydal aj dve knihy o spisovateľovi Ladislavovi Mňačkovi, ktorý ako partizán bojoval na Ploštine a napísal o tejto tragédii knihu „Smrť sa volá Engelchen“, nehovoriac o ďalších jeho vynikajúcich knihách, ako napríklad „Ako chutí moc“, či „Oneskorené reportáže“. Spolu s Máriou Mackovou Jozef Leikert napísal aj knihu „Cesta búrnym storočím“ o známom novinárovi Romanovi Kaliskom, ktorý bojoval a bol zranený v SNP.
Dobrú spoluprácu vyvíja náš klub s Maticou slovenskou, Klubom Nového slova a s viacerými školami. Boli by sme radi, keby sa nám viac darilo v spolupráci so školami. Nielen, aby si žiaci a študenti prišli pozrieť našu Stálu expozíciu, ktorá je mimoriadne kvalitná. Bolo by dobre, keby sme my častejšie chodili na besedy, veď mladým máme čo povedať, hoci treba otvorene priznať, že zo strany škôl nie je veľký záujem. Nie ako voľakedy, keď bol záujem aj o besedy s protivojnovou problematikou.
Radi by sme užšie spolupracovali napríklad s Jednotou dôchodcov a Magistrátom hlavného mesta Bratislavy. Nehovoriac o Ministerstve kultúry SR, najmä pri vydávaní ďalších zborníkov. Veľkou výzvou pre nás je obnova ďalších pomníkov a pamätníkov. Konkrétne máme na mysli reliéf na cintoríne v Martine – Priekope, sochárske torzo v Nicovô pri Liptovskom Mikuláši či pamätník v Tokajíku. Na opravu a rekonštrukciu čaká veľa ďalších objektov po celom Slovensku, veríme, že viaceré sa podaria opraviť práve zásluhou nášho klubu.
Perspektív, či túžob máme do budúcna omnoho viac. Dúfame, že sa nám väčšinu z nich podarí splniť. Pritom treba povedať, že skoro všetky podujatia robíme bez peňazí, alebo s minimálnymi dotáciami z nejakých grantov, ktorých nie je veľa, lebo komisie, ktoré prideľujú financie, nie sú, bohužiaľ, k našej činnosti, tým myslíme predovšetkým činnosť SZPB, veľmi naklonené. Oceňujeme, že napriek tomu pracujeme a chceme pracovať aj naďalej. A za to si všetkých členom Klubu umelcov, spisovateľov a historikov mimoriadne vážime.