Sofia Prétorová
Foto – archív M. Ráca
Hudobná tvorba klaviristu Miroslava Ráca z Levíc je venovaná pamiatke obetiam holokaustu. Mnohí členovia jeho rodiny zahynuli v koncentračných táboroch, a tak ide o tému, ktorá je mu blízka. Jeho kariéra je úspešná – je skladateľom Múzea Auschwitz-Birkenau, zložil hudbu do viacerých dokumentárnych filmov a v súčasnosti spolupracuje na spoločnej skladbe s Itzhakom Perlmanom, ktorý mal husľové sólo v slávnom filme Schindlerov zoznam. Rác koncertoval v Jeruzaleme, Tel Avive, Budapešti či Viedni. Už v pätnástich rokoch hral v Národnej filharmónii vo Varšave a neskôr získal za svoju tvorbu čestný doktorát na Belehradskej univerzite.
Koncertovali ste v rôznych kútoch sveta. Kde sa vám najviac páčilo? Kam by ste ešte rád išli koncertovať?
Najviac sa mi páčilo v Izraeli. Veľmi rád by som sa tam znovu vrátil.
Plánujete tento rok nejaké koncerty?
Pripravujem koncert v gréckych Aténach, poľskom Jasenovaci, v Chorvátsku, v Izraeli, ale aj doma na Slovensku.
Ako sa podľa vás stavajú k uchovávaniu pamiatke holokaustu v iných krajinách – napríklad v Rakúsku či Poľsku?
V Poľsku si dávajú veľmi záležať na uchovaní pamiatky obetí holokaustu. V Rakúsku je mnoho organizácií, ktoré uskutočňujú rôzne pietne akty, koncerty a vzdelávacie programy. Celkovo čo sa týka európskych krajín, z ktorých pochádzajú obete týchto zločinov proti ľudskosti, tak v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Nemecku, Rakúsku a inde je táto pamiatka veľkou pamäťou pamätí.
Ako pokračuje vaša spolupráca s pánom Perlmanom?
Naša spolupráca sa vyvíja veľmi dobre. Čoskoro vyjde naša spoločná skladba, ktorá bude súčasťou môjho CD. Za túto spoluprácu som mu veľmi vďačný a dávam si na nej záležať.
Na akých dokumentoch či iných projektoch v súčasnosti pracujete?
Momentálne vychádza niekoľko mojich filmov z bývalých koncentračných táborov v Poľsku ako Belžec, Majdánek, Treblinka či Sobibor. Pracujem na rôznych kompozíciách a pripravujem veľký dokumentárny film o obetiach holokaustu z koncentračného tábora v Jasenovaci. Chcem osud tohto tábora priblížiť celému svetu tak, aby o ňom všetci vedeli.
Mali by ste záujem o bližšiu spoluprácu so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov? Chceli by ste v budúcnosti napríklad vystupovať na nejakých podujatiach?
V prvom rade musím hrdo zdôrazniť, že ja už členom SZPB som. Takže nejde o „spoluprácu so zväzom“, veď ho tvorím aj ja. Preto je celkom pochopiteľné, že by som svoje aktivity v ňom veľmi rád ešte prehĺbil, a to na dlhé roky. S mojou hudbou sa určite budem zúčastňovať na akciách, ktoré bude zväz organizovať. So zväzom toho plánujem urobiť veľmi veľa, a to prostredníctvom aktívnej a dlhodobej práce v SZPB a preň.
Čoskoro sa stanete držiteľom významného protifašistického ocenenia. Aký z toho máte pocit? Je to pre vás motivácia pokračovať v antifašistickej činnosti?
Je mi veľkou cťou prebrať toto ocenenie. Nesmierne si to vážim, znamená pre mňa obrovský úspech. Je to pre mňa tiež veľká motivácia pokračovať v mojej činnosti. Preto aj pripravujem ďalšie dokumentárne filmy a chcem aj naďalej vzdelávať o holokauste. Mám svoje ciele, za ktorými si neúprosne idem.
V čom by sa mal štát zlepšiť čo sa týka podpory boja proti (neo)fašizmu?
Štát by mal brať zreteľ na kultúrne a národné hodnoty. Mal by viac vzdelávať a pripomínať udalosti 2. svetovej vojny. Nedovolil by som, aby sa na Slovensku rozširovala xenofóbia, rasizmus či fašizmus. Určite by som nedovolil ani to, aby v politických špičkách sedeli fašisti. V zahraničí sa s nimi nikto nebude baviť. V Amerike, Rakúsku, ani v Rusku. Okamžite im zoberú funkciu a potrestajú ich väzením.
Je podľa vás financovanie antifašistických aktivít na Slovensku dostatočné?
Vláda by mala podporovať aktivity Slovenského zväzu antifašistických bojovníkov a ľudí, ktorí sa týmto témam venujú. Nemala by sa zapredávať a pchať peniaze tam, kde už sú – ako je napríklad podpora NATO. Nerozumiem, na čo je vôbec potrebné ho propagovať. Treba dávať peniaze do iných aktivít na Slovensku. Skutočne protifašistických.
Prečo naberá pravicový extrémizmus na sile?
Čo urobila Európa po 2. svetovej vojne pre to, aby sa vo svete nešíril fašizmus a antisemitizmus? Nič. Ako je možné, že v slovenskom a európskom parlamente sedia fašisti? Je nutné okamžite prijať opatrenia a zakázať fašistické strany a symboliku. Treba viac podporovať ľudí, ktorí sa venujú protifašistickej činnosti, a usporadúvať oslavy SNP – nie raz do roka, ale každý mesiac, a masovo. V Nemecku a Poľsku je to bežné.
Čo hovoríte na prechod Múzea SNP pod ministerstvo obrany?
Prechod Múzea SNP z ministerstva kultúry pod ministerstvo obrany bola fatálna chyba. Slovensko by na svoju najdôležitejšiu kultúrnu pamiatku malo byť hrdé. Môžeme sa totiž pýšiť tým, že sme sa v 2. svetovej vojne hrdo postavili proti fašizmu. Vojaci nech sa starajú o to, o čo majú. Národná pamiatka by mala zostať v rukách kultúry.
Kde podľa vás nastala chyba?
V riadení kultúry. Ak ju niekto nie je schopný riadiť, tak nech odíde. Dnešnú kultúru riadia ľudia, ktorí jej absolútne nerozumejú a v živote pre ňu nič neurobili. Kultúra na Slovensku zlyháva. Nerobme chyby, za ktoré bude Slovensko v budúcnosti pykať.
Osobne sa poznáte so Stanislavom Mičevom. Mali podľa vás dobrý dôvod na jeho odvolanie z postu riaditeľa Múzea SNP?
Je to človek, ktorý celé múzeum postavil na nohy vrátane audiovizuálnej výstavy, ktorú nám závidia múzeá na celom svete. Okrem toho vybudoval aj dobré medzinárodné vzťahy. Je ústrednou postavou Múzea SNP. Je to človek, ktorý Múzeu SNP zasvätil 30 rokov svojho života. Veľmi si ho vážim. Je to človek na správnom mieste so správnym srdcom. Určite si nemyslím, že mali relevantné dôvody na to, aby ho odvolali. Zrejme proti nemu niečo mali na vyšších miestach.
Ako vidíte budúcnosť Múzea SNP?
Myslím si, že bez Mičeva to bude celé o ničom. Verím však tomu, že Mičev sa tam raz vráti naspäť. Bez neho by totiž Múzeum SNP nebolo. Jeho meno nikdy nebudú schopní vymazať z histórie múzea.
Ako hodnotíte prijatie Obrannej zmluvy s USA?
Myslím si, že americkí vojaci u nás nemajú čo robiť. Netreba zbytočne provokovať. Slovensko by sa do takýchto vecí nemalo vôbec zapájať. Ľudia potrebujú mať pokoj.
A napokon, nedá sa nespýtať na Váš názor na vojnu na Ukrajine?
Odsudzujem túto vojnu. Situácia na Ukrajine je veľmi zlá. Nikdy by som si nepomyslel, že sa niečo také stane. Myslím si, že to bol veľmi zlý krok, pretože najviac budú teraz trpieť ženy, deti a starí ľudia. Bude sa zbytočne prelievať nevinná krv. Vojna v tejto dobe? Veď ľudia sú radi, že žijú.