Štefan Bednár: Príchod do koncentráka, olejomaľba, 1945 – 46, SNG.
PhDr. Ladislav Skrak
Pri prezentovaní osudov slovenských výtvarníkov počas 2. svetovej vojny patrí sa zaznamenať tematický okruh nacistických táborov smrti. Venovali sme pozornosť dielu Výjav z koncentračného tábora od Ľudovíta Vargu, ako aj skonu tohto umelca v Mauthausene. Súbežne zažil koncentrák v Míloviciach Štefan Bednár, pričom vytvoril v tom čase kresbu dozorcu s menom Tasemnice, a neskôr obraz Príchod do koncentráka.
Ponúka sa tiež súbor svetoznámych litografií Arbeit macht frei od Františka Reichentála. Ďalší, ktorí dnes znamenajú veľa v našom výtvarnom umení, a to aj vďaka ich osobnému utrpeniu a svedectvu, majú rovnako svoje slávne mená.
Jozef Fedora patrí k umelcom Generácie 1909. Narodil sa 8. marca 1910 v Dolných Kočkovciach. Študoval v Prahe architektúru a filozofiu. Už začiatkom 30. rokov sa zrodil jeho vynikajúci súbor sociálno-kritických karikatúr. V rokoch 1935 až 1937 študoval na ČVUT kreslenie a deskriptívnu geometriu, súčasne absolvoval Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity. Pedagogicky pôsobil na gymnáziách v Nitre (1937) a Prievidzi (1939 – 1948). Ako aktívneho účastníka bojov SNP ho zatklo gestapo a uväznilo postupne v Dachau, Buchenwalde atď.
Známe sú vynikajúce kresbové záznamy z rokov 1944 a 1945, ktoré vytvoril perom alebo ceruzkou na formulároch koncentráka. Ide o autentické svedectvo, synonymum podôb utrpenia a obetí väzňov. Škice vlastní Slovenská národná galéria. Žiaľ, Slovensko má dosiaľ podlžnosti pri prezentovaní tejto témy. Viaceré štáty už uskutočnili príležitostné výstavy v Mauthausene počas výročí oslobodenia tábora začiatkom mája 1945.
Po oslobodení Fedora pôsobil na Pedagogickom inštitúte v Martine a venoval sa pokrokovým národno-historickým podnetom (SNP, Dukla). Zanechal po sebe súbor sviežich krajinárskych diel a zátiší. Zomrel 25. septembra 1975 vo Zvolene, pochovali ho v Prievidzi.
Ďalší z trojice umelcov, ktorí zaznamenali výtvarné spomienky z koncentráka, je dnes už legendárny, vzrastom neveľký Ľudovít Feld. Narodil sa 19. marca 1904 v Košiciach v rodine deviatich detí. V prvej polovici 20. rokov navštevoval kresliarsku školu Eugena Króna. Vyhranil sa ako vynikajúci kresliar. V rokoch 1925 až 1933 študoval grafiku na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u profesorov V. Martika a N. Vargu.
V roku 1935 založil súkromnú výtvarnú školu, ktorá odchovala umelcov ako boli Alexander Eckerdt, J. Hegyessi, Arpád Račko či Jozef Haščák. V roku 1944 ho deportovali do Auschwitzu, kde prežil iba vďaka svojím kresliarskym schopnostiam, keďže na základe príkazov neslávne známeho Josefa Mengeleho mal za povinnosť zaznamenávať osobitné typy zajatcov s telesným alebo mentálnym postihnutím. Feld zomrel ako uznávaný výtvarník 18. mája 1991. V Košiciach má pomník, ktorý vytvoril akademický sochár prof. Juraj Bartusz v roku 2019.
Tretí z pozoruhodných osobností Jozef Berger sa dostal k svojim trpkým spomienkam ako výtvarný autodidakt a uznávaný neprofesionálny umelec až neskôr. Ide o otca maliara Jána Bergera. Narodil sa 14. marca 1901 v Orlovej. Pôsobil ako pastor v Českom Těšíne. Počas 2. svetovej vojny prešiel viacerými koncentračnými tábormi. Po vojne ho zvolili za superintendanta Sliezskej cirkvi evanjelickej. V rokoch 1958 až 1960 pôsobil ako dekan Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Vytvoril súbor akvarelov a tempier – zážitkov z koncentračných táborov, ktoré vlastní Galéria mesta Bratislavy.