Read Time:2 Minute, 6 Second

Martin Krno

Foto – arch9v autora a redakcie

Peter Kubík sa narodil 17. apríla 1900 v liptovskej dedinke Ľubeľa. Pracoval aj s bratmi v baniach v Handlovej, Salgótarjáne a severnom Francúzsku, kde sa stal funkcionárom komunistickej strany. Výsledok sa čoskoro dostavil, tamojšie úrady ho vykázali z krajiny.

Po návrate do vlasti založil v rodnej obci bunku KSČ. V 30. rokoch patril medzi popredných organizátorov politického a sociálneho zápasu v Liptove, za čo ho často perzekvovali. V roku 1936 strana Kubíka vyslala na štúdiá na Leninskú školu v Moskve. Tam ho zastihla správa o ozbrojenom zápase španielskeho ľudu proti domácej reakcii a zahraničným interventom. Spolu s ďalšími poslucháčmi sa prihlásil za dobrovoľníka, aby bojoval so zbraňou v ruke proti fašistom.

Ľudácky zatykač

V hodnosti poručíka velil guľometnej rote Protilietadlovej batérie Klementa Gottwalda, bol ranený. Po páde Španielskej republiky ho vo februári 1939 aj s ostatnými interbrigadistami odlifrovali do Francúzska. Po tom, ako aj krajinu galského kohúta okupovali Nemci, Kubíka s pomocou rodiny repatriovali na Slovensko. Tu však ľudáci naňho vydali zatykač, takže sa musel skrývať.

Zapojil sa do príprav Povstania. Ešte pred jeho vypuknutím odišiel so skupinkou Ľubeľanov do partizánskeho tábora pod Prašivou. Vzhľadom na jeho skúsenosti a organizátorské schopnosti ho určili za veliteľa útvaru, ktorý sa stal neskôr 1. práporom Brigády kpt. Jána Nálepku. Zvádzali boje v Liptove, na Hornej Nitre a Pohroní. Pri Kľačanoch, dnes súčasti Trnavej Hory pri Zvolene, padol 10. októbra 1944 so svojimi spolubojovníkmi.

Hrdinská smrť

„V našom chotári prebiehali mimoriadne ťažké boje,“ vysvetľuje nám starosta Trnavej Hory Pavel Kravec. „Tu je dolina najužšia, hneď vedľa Hrona vedie železnica a vtedy aj jediná hradská. Išlo o veľa, veď by sa nacistom otvorila cesta do Zvolena a Banskej Bystrice. Do konca októbra sa tu povstalcom, aj vďaka Kubíkovej jednotke, darilo stabilizovať front.“

Ako píše Pavel Vimmer v knihe Partizáni Sečanského (Múzeum SNP 2016), pri náhlom mínometnom útoku Nemcov bola na nekrytom teréne ranená do brucha ošetrovateľka Mariena. Kubík jej utekal na pomoc. Vo chvíli, keď sa nad ňou sklonil, ďalšia mína mu odtrhla vrch hlavy. Na druhý deň padlých začali pochovávať miestni občania na cintoríne v Kľačanoch. Vtom Nemci opäť spustili paľbu. Smútočný akt museli prerušiť, dokončil ho až v noci.

Petra Kubíka v roku 1945 vyznamenali in memoriam Čs. vojnovým krížom 1939 a v roku 1969 Radom červenej hviezdy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *