Read Time:3 Minute, 21 Second

Kolbasov v súčasnosti vyzerá priam idylicky.

Boris Macko

Foto – archív autora

Bolo niekoľko mesiacov po druhej svetovej vojne. Ľuďom na severovýchode Slovenska sa žilo ťažko. Mnohí nemali strechu nad hlavou, ich domy zrovnal so zemou prechádzajúci front. Predchádzajúce tragické udalosti zdeciminovali židovskú komunitu.

Pred vojnou žili v každej rusínskej dedine Uličskej doliny aj Židia, v roku 1945 sa ich sem vrátilo 12, slovom dvanásť. Väčšinu z nich však povraždili banderovci v obci Kolbasov, dnes v okrese Snina. Ostala tu na žive len jedna jediná – Gizela Lipovská. Aj to iba vďaka tomu, že sa do Uličského Krivého vrátila až 6. januára 1946. Masaker prežila priamo iba Helena Jakubičová. Gizela tvrdí, že ju stretla v USA, no veľa sa nedozvedela. Manžel jej totiž zakázal rozprávať o jej strašných zážitkoch.

Pamätná tabuľa po desaťročiach

Krutou iróniou bolo, že Židia, ktorí prežili holokaust a vrátili sa domov z nacistických koncentračných táboroch alebo z hlbokej ilegality, verili, že to najhoršie už majú za sebou. Žiaľ, mnohí sa mýlili. Besnenie banderovcov si tu vyžiadalo pätnásť ľudských obetí. Jedenásť mladých Židov zavraždili v Kolbasove, ďalších štyroch v Uliči.

Dom hrôzy, kde sa odohrala masová vražda, už nestojí. Dnes je na tých miestach požiarna zbrojnica a obchod. „Pamätníci tejto smutnej udalosti už nežijú. Všetci obyvatelia sa vtedy báli. Pohybovali sa tu banderovci a stále to boli ťažké časy,“ povedala nám Jana Sidorová, starostka Kolbasova, dedinky so siedmimi desiatkami obyvateľov ležiacej v Národnom parku Poloniny, Dodala, že smutnú udalosť pripomína pamätná tabuľa na stene obecného úradu.

Pravda, odhalili ju až v roku 1996! Faktom však ostáva, že banderovci, oficiálne príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), terorizovali všetkých miestnych obyvateľov. Centrum či akési veliteľstvo si zriadili v Novej Sedlici.

Vo chvíli, keď sa tešili z návratu domov

Čo sa stalo osudného 6. decembra 1945? Židia sa vtedy zišli u Mendela Polláka. Jeho dom bol jediným židovským, ktorý sa v Kolbasove zachoval. Ostatné boli zničené počas bojov. Mendel tam mal obchod, ktorý chcel znovu otvoriť.

Židia sa v ten večer chceli porozprávať, trochu sa najesť, napiť a odísť. Lenže do obce zavítali priaznivci súčasného „národného hrdinu“ Ukrajiny Stepana Andrijovyča Banderu. Podľa rozprávania svedkov prišli na koňoch a dvoch saniach. Bolo vopred jasné, že do domu prišli cielene a počínali si kruto. Šesť žien a dievčat znásilnili. Vošli do Mendelovho obchodu a o nejaký čas bolo počuť už len streľbu.

Dedinčanom bolo jasné, že sa stalo niečo zlé. No boli takí vydesení, že sa do domu odvážili vstúpiť až ráno. Naskytol sa im hrozný pohľad na zmasakrovaných Židov. Richtár prikázal, aby ich pochovali ešte v ten deň. Jediná, ktorá prežila, Helena Jakubičová, mala obrovské šťastie. Keď sa začala streľba, spadla za posteľ a duchaprítomne sa zakryla perinou.

Musela to byť pre ňu hrôza, vydržala tak až do rána. O pár hodín odišla v sprievode jedného Žida do Humenného a neskôr vraj do Izraela. Tam sa jej stopa strácala. Nedokázal ju nájsť Červený kríž ani Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku.

Helenine kľúčové svedectvo

Ibaže medzitým, v roku 2007, sa objavili kváziteórie, že vraždu Židov v Kolbasove mohol spáchať ktosi z miestnych. Nastolil ju ukrajinský historik Michal Vjatrovič, ktorý si svojvoľne vyložil závery bádania Slováka Michala Šmigela. Tieto tvrdenia však nesedeli ich poľskému kolegovi Wiesławovi Tokarczukovi.

Ten v archívoch vypátral niekoľko dokumentov priamo od banderovcov. Z nich vyplýva, že kolbasovských Židov má na svedomí špeciálna jednotka Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) – Berkuta. Práve jedného jej člena obvinil nadriadený z toho, že po masakri ponúkal veci a peniaze zo Slovenska aj ľuďom mimo v okruhu UPA.

Tokarczuk sa dostal aj k materiálu českej historičky Hany Kubátovej, ktorej sa v jeruzalemskom archíve podarilo vypátrať svedectvo Heleny Jakubovičovej. Vo výpovedi jasne hovorila o tom, že banderovci strhávali zo šiestich znásilnených dievčat šaty a šperky. A práve časť z nich mal ponúkať jeden z členov vražedného komanda aj ženám v Uliči a Kolbasove.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *