Read Time:2 Minute, 52 Second

Pomník pri jaskyni, kde mal partizánsky štáb Tito.

Adam Šumichrast, historik

Foto autor a jeho archív

Josipa Broza Tita nazval jeho priateľ, spolubojovník, no neskôr úhlavný nepriateľ a politický väzeň Milovan Djilas rodeným rebelom. Narodil sa 7. mája 1892 v Kumrovci do rešpektovanej, ale zadlženej početnej chorvátskej rodiny, ktorá mala históriu boja proti maďarskej šľachte, na čo bol hrdý.

Ako dieťa chcel byť krajčírom, no vyučil sa za zámočníka. V mladosti cestoval po Európe hľadajúc prácu, pričom skončil v jednej fabrike vo Viedni, kde si zmrzačil prst. Bol to odznak jeho robotníckeho pôvodu. Ako mnohých iných ho radikalizovala 1. svetová vojna a ruská Októbrová revolúcia, ktorú osobne prežil a bojoval v následnej občianskej vojne na strane boľševikov až do roku 1920.

Najúčinnejšie hnutie odporu

Josipovi Brozovi sa počas druhej svetovej podarilo zorganizovať najväčšie a najúčinnejšie hnutie odporu proti mocnostiam Osi v Európe. Zánik kráľovskej Juhoslávie v apríli 1941 sprevádzal konflikt medzi srbskými četníkmi a chorvátskymi ustašovcami. Následne v lete vypuklo rozsiahle povstanie proti fašistickej okupácii, ktoré primárne organizovala komunistická strana vedená práve Titom. Tá odmietala národnostný konflikt a oslobodenecký zápas viedla v duchu sociálnej revolúcie.

V novembri 1942 vznikol v bosnianskom Bihači Antifašistický výbor národného oslobodenia Juhoslávie. Partizánske hnutie následne zaznamenalo viaceré úspechy v boji proti nemeckým nacistom. Na konci roka 1944 v radoch partizánov bojovalo až do 650-tisíc príslušníkov rôznych národov, vrátane dolnozemských Slovákov.

Nemeckým nacistom nevyšli plány

Na malom chorvátskom ostrove Vis ležiacom pomerne ďaleko od pobrežia sa nachádza jaskyňa nesúca názov podľa bývalého juhoslovanského vodcu. V roku 1944 v nej sídlilo vrchné veliteľstvo partizánskej armády a revolučná vláda. Spolu s ďalšími spolupracovníkmi sa tam Tito uchýlil po tom, čo sa dozvedel, že ho nacisti plánujú zneškodniť.

Operácia Konjićov skok, letecký výsadok v meste Drvar v máji 1944 bola nemeckým plánom na zabitie alebo zajatie najvyššieho vedenia novej Juhoslávie. Minul sa však účinku. Titovi a jeho spoločníkom sa podarilo dostať do talianskeho mesta Bari na lietadle pilotovanom sovietskym letcom a odtiaľ vďaka britskému námorníctvu na ostrov Vis v Jadranskom mori. Ráno 7. júna sa vylodili v prístave Komiža.

Jaskyne poskytli útočište

Tito a jeho sprievod sa presunuli do centrálnej časti ostrova, kde sú dve priehlbiny v obrovských kamenných masívoch. Jedna časť prirodzeného priestoru v podobe akejsi haly slúžila ako jedáleň a zasadačka, malý výklenok upravili pre Titovho psa Tigra. V jaskyniach vznikli aj ďalšie priestory, kde prístavbou oddelili dve priehlbiny. V jednej bol stôl a stoličky a v druhej posteľ.

Tito tam žil a pracoval až do konca augusta. Na Vise sa tak odohrali viaceré významné rozhodnutia a prijali tam zásadné vyhlásenia. Rádiovou linkou sa spojil s  Josifom V. Stalinom, Franklinom D. Roosveltom a Winstonom Churchillom. S jeho synom novinárom Randolphom sa na ostrove osobne stretol.

Po vojne sa výrazne prejavila Titova sebaistota, ktorá pramenila z toho, že Juhoslávia sa z veľkej časti oslobodila vlastnými silami bez sovietskej pomoci. Dokázal spochybniť Stalinov nerevolučný, hoci z politického hľadiska dominantný model socializmu, čo vyvolalo medzi nimi nezmieriteľný konflikt.

Josip Broz Tito zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 4. mája 1980 v slovinskej Ľubľane. Jeho smrť spustila postupný rozklad juhoslovanskej federácie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *