Read Time:1 Minute, 46 Second

Peter Weiss

Alexander Dubček ako človek, ktorý stál na čele slovenských národno-emancipačných snáh od roku 1963, mohol v nich po porážke hlavného predstaviteľa stalinského čechoslovakizmu a protislovenského šovinizmu Antonína Novotného pokračovať.

Dosahoval to vytváraním priestoru pre narovnanie vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi v spoločnom štáte prostredníctvom federalizácie ČSSR. Tak zásadným spôsobom prispel k naplneniu štátoprávneho programu SNP s princípom „rovný s rovným“, ktorý bol zakotvený aj v Košickom vládnom programe z 5. apríla 1945. Potom ho však salámovou metódou komunistická generácia čechoslovakistov odstraňovala,. Tých, čo volali po jeho naplnení, vyhlásili za buržoáznych nacionalistov a kruto ich perzekvovali.

Historická satisfakcia

Nedoceňovanou historickou zásluhou Dubčeka je, že sa mu podarilo do Akčného programu KSČ z apríla 1968 presadiť formulácie o potrebe napraviť ťažko deformované štátoprávne vzťahy medzi oboma národmi a k príslušníkom národnostných menšín a že táto náprava má byť jeden z kľúčových smerov demokratizácie spoločnosti.

Akčný program bol historickou satisfakciou pre všetkých, ktorí sa bez rozdielu politického presvedčenia usilovali o dosiahnutie zrušenia asymetrie vo vzťahoch medzi českým a slovenským národom. Priniesol tieto konštatovania:

V zájmu rozvoje naší socialistické společnosti (…) je proto nevyhnutelné dosáhnout zásadního obratu i ve státoprávním uspořádání vztahů Čechů a Slováků a provést příslušné ústavní změny. Nastává proto se vší vážností potřeba, aby byla respektována výhoda socialistického federativního uspořádání jako uznávané a osvědčené státoprávní formy soužití rovnoprávných národů ve společném socialistickém státě… tak, aby dělba zákonodárné a výkonné kompetence mezi celostátními a slovenskými orgány v podstatě odpovídala zásadám Košického vládního programu.“

Česká sebakritika

Tieto formulácie sa stali výsledkom konsenzu medzi českými a slovenskými reformnými i menej reformnými komunistami. Spoločne sa rozhodli preťať čechoslovakistický gordický uzol spolužitia oboch národov pod jednou štátnou strechou.

Vzhľadom na predchádzajúci vzťah českých elít rozličného politického zafarbenia k podobe spolužitia dvoch jazykovo a kultúrne blízkych národov, osobitne však na vzťah českých komunistov zavŕšený Novotného animozitou voči Slovákom, to bolo historické rozhodnutie. Zároveň aj istá forma sebakritiky za správanie sa voči KSS a slovenskému národu po Povstaní.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *