Read Time:4 Minute, 10 Second

Branislav Balogh

Foto – archív U. Schneidera a redakcie

Pri príležitosti 70. výročia založenia Medzinárodnej federácie účastníkov odboja (FIR), ktorej dlhoročným členom jej aj SZPB prinášame rozhovor s jej generálnym tajomníkom Ulrichom Schneiderom.

Váš profesijný život je spojený s antifašizmom a dejinami koncentračných táborov. Prečo ste si vybrali práve túto tému?

Oslávil som 67. narodeniny a vyše 45 rokov som členom Združenia prenasledovaných nacistickým režimom – Spolku antifašistov (VVN-BdA). Moji rodičia neboli odporcovia nacizmu, no počas politických debát v 70. rokoch minulého storočia som spoznal preživších väzňov koncentračných táborov, ženy a mužov z hnutia odporu, ktorí mi ako študentovi histórie poskytli odlišný uhol pohľadu na našu minulosť.

Ako sa Vám darilo skĺbiť úlohy historika, gymnaziálneho učiteľa, antifašistického aktivistu a generálneho sekretára FIR? Ktorá z týchto pozícii prevažuje?  

Celý život sa práci v protifašistických organizáciách venujem bezodplatne. Za posledných dvadsať rokov som spojil prácu učiteľa dejepisu s odovzdaním mojich antifašistických pohľadov mladým ľuďom. Tak som sa zúčastnil na medzinárodnom stretnutí mládeže v Osvienčime so skupinou z mojej školy. No bola to naozaj neustála výzva spojiť obe úlohy, najmä pre FIR, ktorá bola často spojená s medzinárodnými stretnutiami. Niekedy som chodil na stretnutia v piatok po vyučovaní a domov som prišiel v nedeľu večer a v pondelok ráno som znova vyučoval. Som si vedomý, že to vyžadovalo vysoký stupeň tolerancie zo strany mojej manželky.  

Čo je náplňou vašej práce vo funkcii generálneho tajomníka FIR a čo celej organizácie?

Keď som v lete 2003 prevzal túto funkciu, nahradil som Oskara Wiesfleckera, ktorý viedol organizáciu vo Viedni mnoho rokov a zo zdravotných dôvodov už nemohol pokračovať. Takže sme presunuli kanceláriu FIR do Berlína, pretože VVN-BdA bola pripravená prevziať organizačnú zodpovednosť za túto medzinárodnú zastrešujúcu organizáciu. Počas mandátu prezidenta, sprvu Belgičana Michela Vanderborghta a od roku 2011 Maďara Vilmosa Hantiho, ktorý zastupuje organizáciu na verejnosti a na stretnutiach, mojou úlohou ako generálneho tajomníka je rozvíjať kontakt s členskými združeniami, oznamovať vyhlásenia a materiály FIR verejnosti, pripravovať a dokumentovať zasadnutia riadiaceho orgánu. Povinnosti generálneho tajomníka sú prinajmenšom rovnaké vo vnútri organizácie, ako aj vo vzťahu k verejnosti.

Od samého začiatku bolo pre nás dôležité, aby sme členským organizáciám, ktoré čelili podobným problémom, konkrétne integrácii mladej generácie a finančnému zabezpečeniu práce, prostredníctvom praktických rád a spoločnej výmeny informácii pomohli pri cennej protifašistickej práci. Aby sme sa postavili proti všetkým pokusom o revíziu histórie a konali proti vzostupu krajne pravicových a nacionalistických síl v mnohých európskych krajinách.

Generálnym tajomníkom FIR ste už osemnásť rokov, akým vývojom podľa Vás za ten čas federácia prešla? Čo považujete za najväčší úspech a naopak v čom vnímate najvýraznejšie možnosti na zlepšenie?

Môže to znieť banálne, ale skutočnosť, že medzinárodná organizácia zastrešujúca bývalých bojovníkov odporu, deportovaných, bojovníkov v radoch protihitlerovskej koalície, prenasledovaných nacistickým režimom a dnešných antifašistov stále existuje a že má členov vo viac ako 25 európskych krajinách od Ruska po Portugalsko, Izrael a Latinskú Ameriku, je podľa môjho názoru najväčším úspechom mojej práce. Keď som prevzal funkciu generálneho tajomníka, existovali tendencie rozpustiť organizácie veteránov kvôli veku a miznúcej sile priamych účastníkov. Niektoré sa v posledných rokoch naozaj rozpadli. FIR však naďalej pracuje a solidarita medzi členskými združeniami je až prekvapivo vysoká. Ukázala to „Fakľa FIRu“, akcia, v rámci ktorej si tento symbol v posledných rokoch odovzdávali členské združenia v celej Európe. Zároveň sú tu veľké výzvy. Musíme čeliť sociálnym problémom doby a dať presvedčivé protifašistické odpovede.

Tento rok si pripomíname 70. výročie vzniku FIR.  Mohli by ste čitateľom priblížiť jeho najvýznamnejšie medzníky?

Bolo by nad rámec jedného rozhovoru obsiahnuť sedem desaťročí. Založenie FIR bolo dôležité už v roku 1951 na vrchole studenej vojny, keď preživší bojovníci a prenasledovaní ľudia napriek ideologicky motivovanému rozdeleniu sveta položili základy pre spoločnú akciu za mier a zachovanie pamäti. Konferencie a verejné vystúpenia proti starým a novým nacistom, proti jednotkám SS a za odovzdávanie historických skúseností mladým generáciám, ako aj iniciatívy za mier boli rozsiahle, preto OSN vymenovala FIR za „veľvyslanca mieru“. Zachovanie organizácie bolo náročné v 90. rokoch, keď politické zmeny a rozpad štátov zasiahli organizácie veteránov. V posledných rokoch boli naše medzinárodné stretnutia mládeže („Vlak tisícov“) pri buchenwaldských a osvienčimských pamätníkoch pôsobivé, čo ukazuje našu pripútanosť k dnešným generáciám.

Aký vplyv mal podľa vás FIR na celospoločenské povedomie Európanov o antifašizme a o úlohe partizánskeho hnutia pri porážke nacistov?

Zostáva výzvou udržať spomienku na prínos antifašistického boja vo všetkých krajinách okupovaných nacistickým režimom. Ten viedol k oslobodeniu a vytvoreniu novej Európy. Nesmieme dovoliť, aby táto kapitola spoločných európskych dejín bola potlačená alebo dokonca skreslená revíziou dejín. Keď si spomeniem na Slovenské národné povstanie v auguste 1944, pre FIR je mimoriadne dôležité, že toto povstanie bolo vedené vojensky a že v radoch bojovníkov sa zhromaždili antifašisti z celej Európy. Tento odpor zosobňuje skutočnú Európu proti všetkému nacionalizmu a šovinizmu.  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.