Demonštrácia v Prahe 28. októbra 1939.
Adam Šumichrast
Foto – archív redakcie
Nedávno sme si pripomínali 28. október ako deň vzniku Československej republiky. Ako vyzeralo výročie tohto dátumu v prvom roku nacistickej okupácie českých krajín – v ríšskom protektoráte Böhmen und Mähren?
Protektorátna vláda nariadením 18. septembra 1939 tento deň vyčiarkla zo zoznamu štátnych sviatkov. Občiansky odboj však chystal rozličné protesty, napríklad odporúčal, aby si ľudia obliekli sviatočný odev, pripli si čs. odznak, nenakupovali, nejazdili električkou.
Komunisti zase vyzývali k štrajkom. Svoju rolu medzi nimi zohral aj medzinárodný kontext po podpise sovietsko-nemeckého paktu o neútočení. Eduarda Beneša začali označovať za nepriateľa ZSSR, ktorý údajne pôsobí v službách západných imperialistov.
Plány domáceho komunistického ústredia komentoval Klement Gottwald z Moskvy nasledovne: „Při akci k 28. říjnu postupujte opatrně, aby ste se nedostali do vleku benešovského šovinismu. Doporučujeme rozhodné vystoupení k 7. listopadu pro Sovětský svaz a za národní a sociální osvobození společně s německou dělnickou třídou.“
Pohreb Jana Opletala 15. 11. 1939
Dvadsiateho ôsmeho októbra naozaj došlo k rôznym protestom a demonštráciám. Napríklad vo Vítkovických železiarňach prišli robotníci do roboty v smútočnom oblečení, pracovali pomalým tempom a po skončení doobedňajšej zmeny sa pripojili k demonštrácii, ktorá prebiehala v centre Moravskej Ostravy.
Závodné výbory mali za úlohu vyhovoriť robotníkom štrajk. Majstri boli inštruovaní v zmysle možných problémov s agitátormi: „Proto vás všechny žádám a přímo vám nařizuji, aby ste mezi dělnictvem působili v tom směru, aby byl udržen klid a pořádek a tak znemožněna agitace podvratníků.“
V strojárskej továrni Walter v pražskej štvrti Jinonice robotníctvo prejavovalo „značnou nechuť k práci“. Stroje bežali, ale pracovala iba malá časť zmeny. Preto došlo k presvedčovacej akcii, do ktorej sa zapojilo vedenie spolu so závodným výborom a o 11. hodine už výroba prebiehala normálne.
Masová demonštrácia na Václavskom námestí v Prahe 28. októbra 1939.
V menších závodoch vládla iná situácia. V niektorých prípadoch zamestnanci vôbec nedorazili do práce, inde prišli s čiernymi alebo červenými viazankami či s trikolórou na klope. Na stavbách v Bubenči a Holešoviciach chýbali takmer všetci robotníci.
Protesty vyvrcholili na masovej demonštrácii na Václavskom námestí, na ktorej sa strieľalo do davu. Po zásahu jednotiek SS vodnými delami a obuškami priamo na mieste zomrel pekársky robotník Václav Sedláček. Neďaleko odtiaľ ťažko zranili študenta lekárstva Jana Opletala, ktorý 11. novembra tomuto zraneniam podľahol.