Ján Koniarek, Odbojník – bronz 1935 – 36
PhDr. Ladislav Skrak
Témy SNP a oslobodenia Slovenska vo výtvarnom umení majú svoje vrstvenie vývinu, ale aj vysoko odborné zázemie a problémy. V tejto rubrike sa vrátime k priekopníkom pokrokových umeleckých snažení, akými boli príslušníci Generácie 1909, a nadväzne k umelcom, ktorí osobne bojovali v Povstaní. Nesmieme zabudnúť ani na tvorcov a vznik prvých pomníkov a pamätníkov, a to osobitne v prípade diel sovietskych umelcov – architektov.
Najprv si však pripomeňme tých, ktorí znamenajú prvé výtvarné ohlasy tejto historickej udalosti. Ide o troch mimoriadne významných umelcov pre naše témy, ale aj pre pokrokové dejiny a skvosty nášho výtvarného umenia – o Jána Koniarka, Martina Benku a Dušana Jurkoviča.
Ján Koniarek sa narodil vo Voderadoch pri Trnave 30. januára 1878. Študoval na umeleckopriemyselnej škole v Budapešti, potom v Ríma medicínu a sochárstva. V roku 1989 absolvoval odbor sochárstva na budapeštianskej Akadémii u prof. Alojza Štróbla. Pokračoval v Mníchove, kde zavŕšil výtvarné vzdelanie u prof. W. Rühmanna.
Ján Koniarek – Hlas povstania, patinovaná sadra 1944, pohľad z anfasu – en face. 
Ján Koniarek – Hlas povstania II., mramor 1944-45. 
Ján Koniarek – Hlas povstania, patinovaná sadra 1944 – bočný pohľad.
Až do vypuknutia 1. svetovej vojny pôsobil Koniarek ako pedagóg na Umeleckej škole v Belehrade, potom sa vrátil na Slovensko. V medzivojnovom období znamená jeho tvorba vrcholný a vzácny výtvarný rozmer protivojnovej témy. Ide napríklad o Pomník padlých v Trnave (1929) z kameňa a bronzu, pričom rozvíjal myšlienku heroizácie trpiaceho a zrejúceho bojovníka za pokrok v protipóle slobody a demokracie voči monarchii a tyranii vojny.
Ján Koniarik Štúdia k pomníku padlých v Trnave, bronz 1927, SNG. 
Ján Koniarek Štúdia k pomníku padlých pre Bučany, bronz 1920-1930, SNG. 
Ján Koniarek Pomník padlým v 1. svetovej vojne v Kráľovej pri Modre, reliéf. 
Ján Koniarek – náčrt na pomník, reliéf – známe iba z fotografie.
Koniarek národne završoval zobrazenie podnetov ako Memorandum z roku 1861 (reliéf v Martine, 1933) a Anton Bernolák (pomník v Trnave, 1937). V nestorskom veku (r. 1944) vzniká patinovaná sadra Hlas povstania. Ide o reflexiu na portrétnu časť diela F. Ruda Marseillaisa na Víťaznom oblúku v Paríži. V monografii Jana Koniarka z roku 1955, ktorú spracoval Fraňo Štefunko, sa spomínajú sa však aj jeho nezvestné diela ako Revolucionári a iné.
Srbsko – Slovenská republika, spoločné vydanie spomienkovej známky. 
Srbsko – Slovenská republika, spoločné vydanie spomienkovej známky.
Po 1. svetovej vojne Koniarek realizoval k protivojnovej téme ešte jeden pomník – v Kráľovej pri Modre. Stavia na motíve raneného vojaka, ktorému vybuchla pod nohami mína, teda na skoršej duklianskej realite, ktorú výtvarne reflektoval.
Ján Koniarek, pomník padlým v 1. svetovej vojne v Trnave, detail, 1929. 
Pomník kpt. J. Nálepku v Spišskej Novej Vsi, 1954.
Neodborné texty uvádzajú, že ide o autora Pomníka Jána Nálepku v Spišskej Novej Vsi, ako i to, že socha vznikla dva roky po Koniarkovej smrti. Dá sa to považovať za šírenie dezinformácie, keďže dielo je symbolickým darom českej výtvarnej kultúry Slovensku, ako aj o neportrétny, symbolický pomník.
Vyskytuje sa však aj iný problém. Hlas povstania z roku 1944 nemáme k dispozícii. Koniarkovým dielom sa „vedecky dlhodobo“ zaoberali v Slovenskej národnej galérii. Vystavovali ho v roku 1954, teda dva roky po umelcovej smrti, a je známe z dvoch záberov. Nič viac.
Ján Koniarek, Memorandový reliéf v Martine, 1931 – 1932. 
Ján Koniarek, pomník A. Bernoláka v Trnave, 1937.
Hlas povstania II., ktoré SNG vlastní, je z mramoru a z rokov 1944-45. Pôvodné dielo vystavovali najlepší odborníci – Karol Vaculík a Ľudmila Peterajová. Bude ho nevyhnutné nájsť. Pamätali si, že ho vlastnila istá rodina z Trnavy. Podarí sa ho vyhľadať?