Read Time:2 Minute, 17 Second

Martin Krno

Nedávno sme si pripomenuli 110. výročie narodenia Antona Rašlu, dosiaľ nedoceneného fenoménu histórie slovenského vojenského súdnictva. Prvý raz svetlo sveta uvidel 15. septembra 1911 v Pavliciach pri Trnave, no väčšinu života prežil v bratislavskom Zuckermandli.

Pri tejto príležitosti vydali jeho kolegovia a študenti z Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach pod vedením docenta Jozefa Oleja v úzkej spolupráci s Múzeom SNP sériu piatich kníh pod spoločným názvom Povedané napísané s reedíciou jeho známejších i verejnosti dosiaľ neprístupných vedecko-publicistických prác, článkov a spomienok.

Oblastný výbor SZPB a Klub Nového slova zorganizovali v Bratislave ich prezentáciu, na ktorej sa zúčastnili uznávaní historici protifašistického hnutia Ivan Kamenec a Stanislav Mičev, predstavitelia niekdajšej SDĽ Peter Weiss a Pavol Kanis a ďalší, ktorí s Rašlom spolupracovali alebo ho osobne poznali, vrátane jeho syna Juraja.

Aktívny účastník slovenských dejín

Budúci generál major sa už ako študent práv angažoval v prvej polovici 30. rokoch minulého storočia v sociálnodemokratickom mládežníckom hnutí, spolupracoval so skupinou intelektuálov združených okolo časopisu DAV a prispieval do viacerých ľavicových novín.

V rokoch 1939 až 1943 bol sudcom vojenského súdu v Bratislave, Poprade, Banskej Bystrici a ako príslušník Rýchlej divízie i na východnom fronte v ukrajinskom Žitomíre. Zapojil sa však do činnosti proti ľudáckemu režimu, spolupracoval so 4. a 5. ilegálnym vedením KSS, za čo ho v rokoch 1941 a 1943 väznili.

Podieľal sa na vojenských prípravách SNP. Po jeho vypuknutí sa presunul z Bratislavy do Banskej Bystrice, kde sa stal zástupcom povereníka pre veci vojenské a poľným prokurátorom Prvej čs. armády na Slovensku, neskôr náčelníkom spravodajského oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov.

Jeden z troch obžalobcov Tisa

Po vojne pracoval v Prahe ako námestník generálneho vojenského prokurátora, potom ako obžalobca pri Národnom súde, vrátane procesu s Jozefom Tisom a spol. V rámci ťaženia proti tzv. buržoáznym nacionalistom dostal doživotný žalár. Po prepustení na slobodu ho vo vykonštruovanom procese proti údajným trockistom znova odsúdili na štyri roky nepodmienečne. Po rehabilitácii v roku 1964 mohol pôsobiť ako docent na katedrách trestného práva na Univerzite Komenského v Bratislave a Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach.

Po novembri 1989 hrdinsky odolával nevyberaným útokom ľudáckej emigrácie a jej domácich spojencov, osobitne v KDH, ktorí presadzovali rehabilitáciu Tisu a celého vojnového slovenského štátu. Mali smolu, Rašla nielenže bol obdarený vynikajúcou pamäťou, no dokázal aj rozprávať i písať memoáre veľmi pútavo. Pritom trefne poukazoval na paralely nedávnej histórie a súčasnej doby. Dožil sa požehnaných takmer 96 rokov ako jeden z posledných dvoch žijúcich členov povstaleckej SNR (Jozef Lietavec ho prežil o štyri roky).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.