Sochu odhľovali zľava Viliam Longauer, Igor Bratčikov, Igor Éder a Marián Kéry.

Martin Krno

Foto: autor

V susedných krajinách strhávajú pomníky sovietskym vojvodcom, u nás, v areáli súkromného vojenského múzea v Starom Tekove 25. septembra odhalili sochu maršala Rodiona Jakovleviča Malinovského (1898 – 1957). Na slávnostnom podujatí sa zúčastnili aj predstavitelia SZPB z Nitrianskeho a Bratislavského kraja.

„Splácame dávny dlh jednej z najvýznamnejších vojenských osobností druhej svetovej vojny, Hrdinu Sovietskeho zväzu, ktorému udelili vysoké vyznamenania aj Francúzsko a Spojené štáty a patrí medzi takých vojvodcov ako boli Georgij K. Žukov, Ivan S. Konev, Bernard L. Montgomery či Dwight D. Eisenhower,“ zhodnotil Malinovského podiel na víťazstve spojeneckých síl nad hitlerovským Nemecko na zhromaždení docent Nitrianskej univerzity Pavol Šteiner.

Vďačnosť a zadosťučinenie

Hádam o jeho osobných postojoch vieme menej ako od iných maršalových spolubojovníkoch, ktorí zväčša vydali spomienky z Veľkej vlasteneckej vojny. Nech klamú iní, povedal raz svojej dcére. Ako oprávnene zdôraznil mladý historik, „dnešným aktom vyjadríme voči Malinovskému svoje zadosťučinenie a vďačnosť“.

Začiatkom 90. rokov v mnohých mestách na Slovensku a Morave, ktoré oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu, zrušili názvy námestí a ulíc pomenovaných podľa neho aj na základe tvrdení samozvaných odborníkov na dejiny, že ako minister národnej obrany ZSSR nesie zodpovednosť za inváziu vojsk štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Pritom maršal zomrel 31. marca 1967. V Bratislave nepremenovali iba jednu z jej najdlhších ulíc, v ktorej osi zámerne vybudovali národnú kultúrnu pamiatku Slavín. Pre istotu zlikvidovali i veľkú pamätnú tabuľu R. J. Malinovského. Aby všetci zabudli…

Životná cesta vydláždená víťazstvami

Po úvodnom príhovore starostu obce Starý Tekov Petra Štefana vystúpil s úvodným prejavom tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer, ktorý vyzdvihol historickú úlohu 2. ukrajinského frontu a jeho geniálneho veliteľa pri oslobodzovaní Slovenska od nacistických okupantov a ľudáckeho fašistického režimu.

Rozličným aspektom pestrej životnej cesty sovietskeho vojvodcu vydláždenej najmä mnohými vojenskými víťazstvami sa venovali i ďalší rečníci: veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov, predseda parlamentnej skupiny priateľstva s RF a podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja (Smer SD) Marián Kéry a ďalší podpredseda NSK Igor Éder (NEKA). Práve títo štyria muži odhalili pomník, ktorý i s mramorovým podstavcom dosahuje výšku troch metrov.

Prítomný autor figurálnej plastiky bratislavský akademický sochár Slavomír Gibej nám priblížil svoje dielo: „Váži sto kíl, vyzerá akoby bolo z bronzu, ale zberateľov cenných kovov upozorňujem, že som ho vytvoril z kompozitného materiálu využijúc modernú 3D digitálnu techniku.“ Spisovateľ a vedec Gustáv Murín svojho priateľa dopĺňa: „Mnohí sa pýtajú, ako dlho vydrží skulptúra takto vonku na daždi. Jej autor dáva rozhodnú, celoživotnú záruku!“

 

Západné Slovensko oslobodené za tri týždne

Formou zvukového záznamu sa k zhromaždeným prihovorila aj Malinovského dcéra Natalija Radiovna. Poďakovala sa všetkým, ktorí prišli s myšlienkou postaviť sochu otcovi a zaslúžili sa o jej realizáciu. Odvolávajúc sa na jeho slová pripomenula, že v noci z 24. na 25. marca 1945 sovietske a rumunské vojská pod maršalovým velením prekročili jarnými snehmi rozvodnenú rieku Hron a v priebehu troch týždňov (!!!) priniesli slobodu celému západnému Slovensku, 26. apríl aj Brnu, aby potom pokračovali smerom na Prahu a Ostravu. Mimochodom, ešte v ten deň ústredná ruská televízia odvysielala aktuálnu reportáž zo Starého Tekova vo večernej relácii Segodnija.

Pomník maršalovi neodhalili práve tu náhodou. Práve v týchto miestach sa začala Bratislavsko-brnianska operácia a štyri kilometre odtiaľ mal svoj štáb. Mnohí poznajú tieto priestory ako dejisko ukážok historických bojov 2. svetovej vojny. Posledné letá pred pandémiu sa nich podieľala takmer pol tisícka členov klubov vojenskej histórie nielen z našej republiky, ale aj zo zahraničia – z Česka, Maďarska, Poľska a Rumunska.

Ako sa pre Bojovník vyjadril ich hlavný organizátor Jozef Hostinský, ktorý poskytol pre novú sochu svoj súkromný, no verejnosti prístupný pozemok, verí, že budúci rok sa toto najmasovejšie podujatie svojho druhu na Slovensku obnoví. Takže, máme sa na čo tešiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *