Ján Iľanovský po skončení druhej svetovej vojny
Branislav Balogh
Foto – redakcia
V utorok 14. septembra nás vo veku nedožitých 100 rokov opustil hrdina bojov druhej svetovej vojny generálmajor Ján Iľanovský. Generál Iľanovský patril k tým čo neradi patetizovali hrdinstvo vojakov, preto aj sám svoje činy vnímal, ako svoju morálnu povinnosť. Pred časom uviedol. „Pri hodnotení historických udalostí vždy treba reálne zhodnotiť komplexne podmienky, všetky nielen pozitívne ale aj negatívne faktory, ktoré ovplyvnili priebeh a výsledky boja. Treba odlíšiť zbabelosť od sebazáchovy. Postaviť mladého neskúseného chlapca pod palebnú prevahu nepriateľa, poslať ho na seč bola nutnosť. A keď to opakovane vydržal a prežil i so zranením, potom to nebola zbabelosť, ale sebaobetovanie a hrdinstvo.“
Ján Iľanovský sa narodil 21. apríla 1922 v Závažnej Porube v okrese Liptovský Mikuláš. Po výcviku bol vyučený inštalatér-kúrenár v marci 1943 odoslaný ako doplnok Rýchlej divízie na Kaukaz. Už po dvoch týždňoch vyjadril odpor voči režimu bojujúcemu po boku Hitlera so ZSSR tým, že zbehol k Červenej armáde.
Po úvodných bojoch a zranení sa pripojil k 1. čs. arm. zboru v ZSSR. V Jefremove sa stal súčasťou 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády. V rámci nej pôsobil ako inštruktor v tuhých mrazov mínus 30 °C. Následne bola jeho jednotka prevelená na územie Poľska v rámci Dukliansko-karpatskej operácie. V tuhých bojoch bol opäť ranený no následne sa vrátil ešte s väčšou vervou, keďže front sa presunul na stredné Slovensko. Bojoval o Jalnú a Hronskú Dúbravu, bol zajatý nepriateľom, podarilo sa mu z neho ujsť až sa dostal k partizánskemu zväzku Jegorov.
V ňom plnil náročné výzvedné úlohy spojené so zásobovaním potravinami. Po oslobodení horného Liptova sa opäť pridal k 1. čs. arm. zboru v ZSSR. Tak sa v skupine majúcej na starosti prieskum dostal 9. mája 1945 do Prahy.
Po skončení druhej svetovej vojny pokračoval vo vojenskej službe a 16.3.1946 bol zaradený do útvaru „Matej“ nasadeného do boja proti banderovcom. Po skončení bojov s banderovcami bol zaradený ako spravodajský dôstojník na Veliteľstve 4. vojenskej oblasti v Bratislave. V ďalších rokoch vykonával rôzne funkcie až do 15.10.1959, kedy bol prevelený na veliteľstvo Technického učilišťa do Liptovského Mikuláša. Ďalší život a práce J. Iľanovského bola spojená s Vysokou vojenskou školou v Liptovskom Mikuláši.
V ČSZPB pôsobil od roku 1978 kedy odišiel do výslužby. Bol zvolený za tajomníka Okresnej organizácie ČSZPB v ktorej zotrval aj v rámci SZPB až do roku 2006. V jeho práci ho charakterizovala zodpovednosť, disciplína snúbiaca sa s ľudskosťou a snahou vypočuť a nájsť optimálne riešenie. Svoje kontakty nadobudnuté počas profesného života sa do posledných chvíľ snažil využívať, na osoh Zväzu a jeho myšlienkam.
Česť jeho pamiatke a úprimná sústrasť rodine!