Z cyklu Oslobodenie 1., Útok, drevoryt 1955.

Ladislav Skrak

Foto – archív autora

Vincent Hložník (1919 – 1997). Životné osudy a dielo majstra Hložníka má mnoho interpretov, no až dosiaľ sa v plnej miere nereflektovalo ako významná súčasť protifašistických iniciatív, tradícií a tém v slovenskej umení.

Vincent Hložník, fotografický portrét.

Vincent Hložník sa narodil vo Svederníku pri Žiline 22. októbra 1919. Jeho sté výročie sme si pripomenuli výstavami v Bratislave a Prahe koncipovanými k 75. výročiu SNP. Bol zakladateľom rodinnej výtvarnej komunity (jeho mladší brat Ferdinand tiež pôsobil ako akademický maliar) skôr ako Warhol factory, alebo hoci rodinné tvorivé súročentvá Alexandra Trizuljaka, Adreja Rudavského atď.

Z cyklu Oslobodenie 4., Plamene, drevoryt 1955.

Bolo by chybou upierať si tento vitálny rozmer slovenských umeleckých hodnôt, rovnako ako nepripomenúť, že sa hrdíme nielen Vysokou školou výtvarných umení, ale aj hložníkovskou maliarskou, grafickou a ilustrátorskou školou. Z jeho diela povstala i moderná ilustrácia pre deti a mládež. Prostredníctvom Hložníka a jeho žiakov, ako boli A. Brunovský, M. Cipár, V. Gergeľová, V. Gažovič, E. Sedlák a D. Kállay, sme sa stávali naozaj svetoví.

Hložník bol protifašistický bojovník. Tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny začal študovať na pražskej UMPRUM u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Štúdium absolvoval v roku 1942, keď sa oženil so spolužiačkou Vierou Horáčkovou. Už v júni usporiadal v bratislavskom Dome umenia výstavu ako autorský debut na báze rozsiahleho súboru obrazov a kresieb. Vyvolala široký ohlas. V kontakte s ľudáckym prostredím doslova šokoval, vyzýval k protivojnovému spytovaniu svedomia. Bez tejto mravnej umeleckej iniciatívy by boli ľudáci zadusili všetko pokrokové, no museli sa začať báť.

Píše o tom dokonca z Londýna Vladimír Clementis v exilovom časopise Čechoslovák. V súvislosti s touto výstavou cituje hodnotenie zo Smrekovho Elánu a dodáva: „Munchovsky podané goyovské témy hovoria dosť jasnou rečou o pravých príčinách tohto nastrojenia slovenských umelcov. Najmä keď vieme, že sa Hložník vrátil z Prahy, teda z prostredia naplneného až príliš realistickým ovzduším spomínaných tém… Jeho obrazy nezdajú sa byť únikom. Skôr smelým protestom.“

Dopovedzme slová, ktoré sú pre umelca po čase skutočným čestným uznaním. Hložník i po vojne intenzívne a hlbinne konštituoval výtvarný a umelecký základ zobrazovania a vyrovnávania sa s jej beštialitou. Dialo sa tak v maliarskych dielach, v geniálnych tematizujúcich grafických cykloch, aj v známkovej a ilustrátorskej tvorbe. Tento tematický základ bol precízny, realistický, robustný, desivý (cykly Človek, Vojna, Fašizmus, Povstanie, Transport, Oslobodenie). Vojnový goyovský pátos a vyhranenosť El Greca rozvinul svojím vlastným hľadaním. Dosiahol na Olymp povedľa Pabla Picassa a Francisa Bacona.

Akú mal a má hodnosť v dejinách antifašizmu? Keď som ho navštívil v mene ministra kultúry Miroslava Válka, sťažoval sa, že je unavený z práce na Apokalypse, videní sv. Jána na ostrove Patmos. To až neskôr takto nazvali francúzski filmári druhú svetovú vojnu.

Vincent Hložník sa stal národným umelcom v roku 1968. Zomrel v Bratislave 10. decembra 1997.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *