Ján Rohár
Foto – archív Múzeum SNP
V týchto dňoch si Japonsko pripomína smutnú kapitolu svojich dejín, zhodenie atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki. Pred 76 rokmi, 6.augusta 1945 o 08:15 miestneho času Spojené štáty zhodili prvú jadrovú bombu na svete použitú proti civilistom v meste Hirošima.
Bomba prezývaná „Little Boy“ zničila celé mesto a okamžite zabila 80 000 civilistov, čo predstavovalo zhruba 30% vtedajšej populácie. Celkovo na následky útoku zahynulo 140 tisíc ľudí. O tri dni neskôr, zhodili druhú bombu prezývanú „Fat Man“ na mesto Nagasaki, v dôsledku čoho zabili ďalších 70 tisíc ľudí.
Bývalý starosta Hirošimy Tadatoshi Akiba navrhol pripomenúť si obete jadrového útoku minútou ticha na záverečnom ceremoniály Olympijských hier. Minúta ticha sa nakoniec do programu ukončenia olympiády nedostala, no otázka vyrovnania sa s problematikou jadrových zbraní ostáva naďalej aktuálna. V deň výročia útoku na Nagasaki, generálny tajomník OSN António Guterres poznamenal, že svet aj 76 rokov po útokoch ostáva v tieni hubového mraku. Dodal, že iba úplná eliminácia jadrových zbraní zaručí prevenciu nevyčísliteľného utrpenia, ktoré môžu spôsobiť.
V tejto súvislosti je trochu paradoxný postoj japonskej vlády k zmluve za úplný zákaz jadrových zbraní, o ktorej Bojovník informoval na jar. Predseda vlády Jošihide Suga ju odmieta podpísať, čo zdôvodnil nesúhlasom viacerých jadrových, ako aj nejadrových štátov na čele s USA. Podľa jeho názoru je potrebné nájsť realistický prístup k jadrovému odzbrojeniu. Premiér dokonca v prejave pri príležitosti tragédie údajne neúmyselne vynechal časť venovanú prísľubu krajiny pokračovať v úsilí o dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní, začo sa okamžite stal terčom ostrej kritiky pamätníkov tragédie ako aj bývalého starostu Hirošimy.