Martin Krno

(Spracované podľa kazašských zdrojov.)

Príslušníci Červenej armády z Kazachstanu na východnom fronte. Archív autora.

Počas Veľkej vlasteneckej vojny bol Kazachstan súčasťou Sovietskeho zväzu v postavení zväzovej socialistickej republiky. Preto sa aj jeho obyvatelia po vpáde armády nacistického Nemecka na územie ZSSR 22. júna 1941 zapojili do obrany spoločnej vlasti.

Do radov Červenej armády povolali 1,2 milióna mužov z Kazachstanu. Pribudli k 178-tisícom, ktorí dovtedy slúžili vo vojsku. Stovky ich boli už na začiatku vojny medzi obrancami prihraničnej pevnosti Brest.

V bitke o Moskvu sa vyznamenala najmä 316. pešia divízia generála Ivana V.Panfilova, ktorý roky pôsobil ako vojenský veliteľ v Strednej Ázii (padol 19. 11. 1941 pri Volokomsku) a 312. pešia divízia pod vedením plk. A. F. Naumova. Nepriateľovi kládol húževnatý odpor 1073. strelecký pluk pod velením Bauyržana Momyšulyho. Pri obrane hlavného mesta prejavovali hrdinstvo aj politickí pracovníci panfilovskej divízie P. Vichrev, M. Gabdullin a guľometník T. Točtarov.

Jedným z hrdinov bol Adilbekov

Počnúc 6. septembrom 1941 sa kazašské jednotky aktívne podieľali na obrane Leningradu. V lete 1942 vstúpili do frontovej zóny pri Stalingrade. Podobne bojovali v Kurskom oblúku a na iných miestach, zúčastnili sa na oslobodení Bieloruska, Pobaltia, Moldavska a Ukrajiny.

V bitke pri Kyjeve sa vyznamenal 47. tankový pluk samostatnej stráže prielomu na čele s Galijom Adilbekovičom Adilbekovovom, ktorý prejavoval udatnosť už od prvých dní vojny: vo Vitebsku (vyznamenanie Červenej zástavy), v protiofenzíve pri Trubčevsku a v roku 1942 neďaleko Stalingradu. V septembri 1941 o ňom v ústredných novinách uverejnili dva od seba nezávislé články vo Večernej Moskve a v Izvestijách. Padol v boji na Ukrajine 21. októbra 1943.

Kazašskí bojovníci v rámci Červenej armády zaútočili i na Berlín, Rachimžan Koškarbajev bol jeden z vojakov, ktorí vyvesili víťaznú zástavu nad Reichstagom. Medzi formáciami, ktoré oslobodzovali Poľsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko, Juhosláviu a Rakúsko, tvorili najmä Kazachovia tieto divízie: 72. gardovú krasnogradskú, 73. Stalingrad – Dunaj, 27. gardovú novobugskú, 150. idritsko-berlínku a 314. streleckú konigsbergskú divíziu.

Veliteľ tankového pluku G. A. Adilbekov.

Vojaci, partizáni a osloboditelia

Aktívne sa podieľali na partizánskych vojnách. Asi 220 ich bojovalo v Leningradskej oblasti, vyše 270 na Smolensku, približne 3 000 na Ukrajine a v Bielorusku. Medzi nimi G. Akhmedyarov, B. Žangeldin, A. Šaripov, N. Baisentovová, T. Žumabajevová, Ž. Sain či G. Omarov.

Partizánski velitelia N. V. Zebnitskij, F. F. Ozmitel či veliteľ 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina na Slovensku, pôvodom z uzbeckého Andižanu, Alexej Semionovič Jegorov ocenili titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. Asi 300 Kazachov sa zúčastnilo na hnutí odporu proti fašizmu v Európe, v lete 1945 bojovali i proti japonskej Kuantungskej armáde v Číne.

Najvyššie vojenské vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu získalo 98 Kazachov, medzi nimi aj ženy guľometčíčka M. Mametovová a ostreľovačka A. Moldagulovová. Piloti T. J. Begeldinov, L. I. Beda, I. F. Pavlov a S. D. Luganskij dvakrát obhájili tento titul.

Priemysel sa radikálne preorientoval

V prvých mesiacoch vojny nastala premena republikovej ekonomiky na potreby frontov. Naplno sa využívala jeho surovinová základňa. V podmienkach, keď boli prírodné zdroje európskej časti ZSSR obsadené nepriateľom, sa Kazachstan zmenil na silný armádny arzenál.

Kazachstan zaujal vedúce postavenie vo výrobe medi, olova, bizmutu, molybdénu a polymetalických kovov. Zbrojárske továrne zvládli produkciu nových druhov zbraní, granátov, mín a ďalších. Karagandskí baníci zabezpečovali priemysel a dopravu uhlím. Podniky ropného regiónu Ural – Emba zvýšili výrobu kvapalného paliva o 39 percent.

V rokoch 1941 až 1945 postavili 460 nových priemyselných podnikov. Do Kazachstanu evakuovali 142 výrobných zariadení z okupovaných oblastí, ktoré v krátkom čase uviedli do prevádzky. Do rozvoja republikového priemyslu sa celkovo investovalo 3,6 miliardy rubľov, čo predstavovalo dvojnásobok predvojnovej úrovne kapitálových investícií. Produkcia elektriny a uhlia sa zdvojnásobila. Ku koncu vojny dodávala republika 30 percent celozväzovej vyťaženej medi, 60 percent molybdénu a 85 percent olova. Podiel kovospracujúceho a strojárskeho priemyslu vzrástol zo 16 percent v roku 1940 na 35 percent v roku 1945.

Návrh na vyznamenanie G. A. Adilbekova z 27. 1. 1942 za príkladnú účasť v bitke o Vitebsk.

Na pomoc neposielali iba zbrane

Obyvatelia republiky posielali na vojnové fronty teplé oblečenie, potraviny, na náklady jednotlivých občanov sa vyrobili tanky, lietadlá a ponorky. Dobrovoľne prispeli zo svojich osobných úspor 4,7 mld. rubľov do obranného fondu.

Kazachovia sa aktívne podieľali i na obnove národného hospodárstva oslobodených regiónov, kam vysielali odborníkov, poľnohospodárske stroje a zariadenia, 500-tisíc kusov dobytka. Okrem toho pracovníci v poľnohospodárstve a potravinárstve prvé dva roky vojny chovali asi pol milióna kráv dovezených z okupovaných regiónov a na front vracali mliečne výrobky a mäsové konzervy.

Umelci vytvorili koncertné brigády, ktoré vystupovali pred frontovými vojakmi. Veda sa tam rýchlo rozvíjala. V rokoch 1941 až 1945 v Kazachstane otvorili dvanásť výskumných ústavov. Významným spôsobom k tomu prispela Komisia Akadémie vied ZSSR pre mobilizáciu zdrojov Uralu, Sibíri a Kazachstanu na čele s akademikom Vladimirom Leontievičom Komarovom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *