Pomník zavraždeným Rómom na cintoríne v Slatine.

Martin Krno

Foto – archív autora, US Holocaust Memorial Museum

Európsky parlament vyhlásil 2. august za Pamätný deň
rómskeho holokaustu (porraimos). V noci z 2. na 3. augusta 1944 totiž v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau
nacisti nahnali do plynových komôr 2 897 žien, detí, starých
a chorých Rómov

Historici predpokladajú, že fašisti v Európe počas vojny fyzicky zlikvidovali 300- až 500-tisíc Rómov. Odhady sa
rôznia, lebo mnohých pozabíjali priamo v ich osadách alebo na opustených miestach, kde saneviedla nijaké evidencia.
Slovenský variant porraimosu predstavovali neznesiteľné podmienky v pracovných lágroch roztrúsených po krajine. V Očovej, Moste na Ostrove, Hanušovciach nad Topľou, Revúcej, Jarabej… Masovo tam popravovali celé rodiny. Stovky rómskych obetí si vyžiadalo aj besnenie nemeckých nacistov za asistencie POHG po potlačení SNP. Desiatky ich zaživa spálili vo vápenke v Nemeckej a v Kremničke, kde sa po vojne odkryli najväčšie masové hroby u nás.

Pomník krvavým Vianociam

„Je to naša zodpovednosť, ale i výzva pre budúcnosť,“ povedala nám pred rokom etnografka Zuzana Kumanová, teraz štátna tajomníčka MK SR, „zdá sa, že sa v dejinách opakujú tendencie riešiť veci veľmi radikálne, keď je snaha vyzdvihovať niektoré skupiny alebo národy a, naopak, iným práva upierať.“ Jedným z dejísk týchto zverstiev bola Slatina pri Dudinciach. Po viedenskej arbitráži pripadla Maďarsku. Perzekúcia Rómov sa vyostrila začiatkom roka 1944, keď Nemci obsadili Maďarsko a do čela štátu postavili Ferenca Szálasiho, vodcu nacistickej Strany šípových krížov. Len z okupovaného južného Slovenska deportovali do táborov smrti 25- až 30-tisíc Rómov.
V polovici decembra 1944 sovietske vojská oslobodili Slatinu, ale deň pred Štedrým večerom sa karta dočasne obrátila. Nemci sa po návrate rozhodli okamžite riešiť „rómsku otázku“. Pod zámienkou, že miestni Rómovia ukradli zo
skladu potraviny, 56 ich vrátane 7-mesačného dievčatka brutálne zavraždili. Slatinčania ich potom pochovali do masového hrobu v rohu cintorína.

Rómovia vo vyhladzovacom tábore Bełżec.

Ma bisteren!


Štíhla veža kostola na vŕšku nad dedinou ako výkričník varuje široké okolie a upozorňuje, že sa tu pred necelými 77
rokmi stalo niečo strašné. Stojíme pri pomníku, ktorý na starom cintoríne odhalili 22. decembra 2006 vďaka iniciatíve
občianskeho združenia In Minorita. Autorom je Norbert Kelecsény. V texte dominuje výzva v rómčine Ma bisteren!
Nezabudnite. Na druhej strane do čiernej žuly vytesali mená Vojtech, Jolana, Ladislav, Berta, Mária.,Oto, Lenka… Všetky s priezviskom Fizik. Nasledujú príslušníci rodín Jánošovcov, Benedekovcov, Matyásovcov, Szomsziovcov… Pri vedľajšom čerstvom hrobe sme zastihli staršiu pani Kovácsovú. „Do domu Kolomana Fizika nahnali Nemci desiatky Rómov z našej obce,“ hovorí po maďarsky a jej dcéra prekladá: „Mužov, starcov, deti a ženy, ktoré predtým zneuctili. Dnu nahádzali granáty a potom budovu podpálili. Každého, kto sa pokúsil utiecť, v momente zastrelili. Iba ujovi Pusztayovi sa podarilo uniknúť. On nám o tom rozprával. Zomrel pred štyrmi-piatimi rokmi.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *