Aj takto vyzerali domy po bombardovaní

Boris Macko

Foto – fotokosice.eu

Koncom júna si metropola východného Slovenska pripomenula už 80. výročie smutnej udalosti, ktorá otriasla dovtedy viac – menej pokojným mestom. Košice, ktoré vtedy boli súčasťou Horthyovského Maďarska boli v „závetrí“. Obyvatelia žili v ilúzii, že síce zúri vojna, ale ich a mesta sa veľmi netýka.

Z tohto omylu ich kruto vyviedla udalosť, ktorá sa stala 26. júna 1941. Krátko po jednej popoludní sa na juhovýchodnom obzore objavili tri dvojmotorové bombardéry, o sedem minút nato začali na Košice dopadať prvé bomby. Bombardéry zasiahli z výšky 800 – 1500 metrov západnú časť mesta. Na zem dopadlo 29 bômb, ktoré mali na svedomí 29 obetí, z toho dve deti. Ťažké zranenia utrpelo 14, ľahké 48 ľudí. Bomby zničili 20 budov. Dôležité vojenské ciele však neboli zasiahnuté. Strategický význam mala budova pošty. Podľa záznamov zahynulo šesť zamestnancov pošty, okrem iných aj jej riaditeľ.


Kto? A prečo?

Hneď na druhý deň po tomto útoku vyhlásilo Maďarsko vojnu Sovietskemu zväzu. Ani po desaťročiach nie je jasná otázka, kto bombardoval Košice a prečo. Keďže jedna bomba zhodená na mesto a ďalšia, ktorú sa neznámym letcom nepodarilo uvoľniť a zhodili ju pri Haniske neďaleko Košíc nevybuchla, zistilo sa, že išlo o 100 – kilogramové bomby sovietskej výroby. Z toho boli rýchlo vyvodené závery, že išlo o útok sovietskych lietadiel. Presnejšie, Sovieti mali namiesto Prešova omylom bombardovať Košice. Ťažko povedať, keďže Sovieti mali v tej dobe iné starosti a aj po vojne popreli, že by stáli za bombardovaním Košíc. Navyše zhodené sovietske bomby boli ešte z I. svetovej vojny.

V hre bola aj teória o „samobombardovaní“ maďarským letectvom. V prvotných fázach invázie do Sovietskeho zväzu totiž po boku nemeckej armády bojovala slovenská, aj rumunská armáda. Za to mali mať prisľúbené územné zisky. Naopak, Maďari ostali bokom. Vraj teda bolo treba nájsť obhájiteľný dôvod, prečo sa k Nemcom pripojiť. Proti tejto teórii je okrem iného fakt, že Maďarské letectvo nemalo v tej dobe bombardéry, ktoré by dokázali niesť desať 100 – kilových bômb.

Posledný „podozrivý“ je prekvapujúci

Ďalšia teória hovorí o tom, že za bombardovaním mohla byť aj nemecká Luftwaffe. Aj v prípade tejto teórie mal nálet vyprovokovať Maďarsko k útoku na Sovietsky zväz. Lenže Nemecko v tej dobe tiež nemalo lietadlá, ktoré by dokázali niesť každé po desať 100 kg bômb. Nebolo to v možnostiach bombardérov Heinkel He 111, Junkers Ju 86, ba ani Junkers 88. Nemci navyše nemali veľký záujem o účasť maďarskej armády, ktorá nebola najlepšie vyzbrojená a vybavená. Okrem toho sa nemeckej armáde darilo a nemala dôvod povolať na pomoc ďalšie spojenecké sily. Na strane druhej však Luftwaffe mohla disponovať ukoristenými sovietskymi bombardérmi a bombami. Preto ostáva táto možnosť predsa len otvorená.

Poslednou a podľa viacerých historikov najpravdepodobnejšou možnosťou je, že za útokom na Košice je rumunské letectvo. Prečo? Nuž v prvom rade disponovalo bombardérmi, ktoré mohli niesť desať spomínaných sovietskych bômb. Motív? Ako už bolo spomenuté, Rumuni v tom čase bojovali po boku Nemcov na východnom fronte. Keďže veľa rumunských jednotiek tam bolo odvelených, v prípade potenciálneho útoku maďarských jednotiek na samotné Rumunsko by ich nedokázali odraziť. Preto presvedčili aj Nemcov, že takýto krok by bol prospešný, aby bolo oslabené aj Maďarsko.

Ako to teda naozaj bolo? Možno sa to už nikdy nedozvieme. V každom prípade je tu ešte stále nádej, že historikom sa podarí túto záhadu rozlúsknuť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *