Ján Uhrík, člen Ústrednej rady SZPB za Oblorg. Svidník
Foto – autor
Členovia Jednoty dôchodcov Slovenka v Stropkove, inšpirovaní členmi SZPB a Klubu Arbat navštívili pamätné miesta bojov za našu slobodu, aby si pripomenuli 80. výročie vypuknutia veľkej vlasteneckej vojny. V nedeľu 13. júna sme začali pri Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku, kde leží vyše 9000 červenoarmejcov. Vypočuli sme si informácie o Karpatsko-duklianskej operácii a výstavbe pamätníka.
Cestou na Duklu sme sa si kyticou ruží uctili generála Ludvíka Svobodu. Na cintoríne vojakov 1. Čs. armádneho zboru je pochovaných 565 vojakov, ešte viac v poľskej Dukli, Nowosielciach v Zarzyne. Z historického miesta sme sa presunuli do prvej oslobodenej obce u nás. Cestu do Kalinova prerazili vojská 3. horského streleckého zboru pod velením gen. Vedenina v zostave 1. Gardovej armády 1. Ukrajinského frontu Gen. Grečka. Vyše 2000 ich zaplatilo za našu slobodu cenu najvyššiu.
Ku kvetom a sviečke pridala naša najmladšia účastníčka Inka Korpoňová krásnu rusínsku vlasteneckú pieseň. Zastavili sme sa i v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach a ďalšiu kyticu kvetov sme položili k pomníku osloboditeľom v Osadnom, preslávenom nielen filmom, ale aj a kryptou – kostnicou 1075 ruských vojakov z 1. svetovej vojny. V miestnom „minimúzeu“ sme si pozreli artefakty bojov z oboch vojen, ktoré sa prehnali týmto krajom.
Ďalšou zastávkou bola vojenská časť cintorína v Humennom a potom Ústredný vojenský cintorín Červenej armády v Michalovciach, kde nás čakal predseda OblV SZPB Miroslav Prega. Povedal nám o histórii bojov a cintorína, na ktorom leží vyše 17 000 červenoarmejcov a pridal perličky z minulosti i súčasnosti cintorína. Napríklad, že i dnes Rusi, Bielorusi, Ukrajinci či príslušníci ďalších národov bývalého ZSSR hľadajú svojich padlých predkov a často navštevujú tento cintorín.
S vďakou vyše 63 000 padlým sovietskym, vyše 5000 čs. vojakom, ale aj príslušníkom 34 národov, ktorí sa zapojili na našom území do boja proti fašizmu sme si s bratskými národmi Rusmi, Bielorusmi i Ukrajincami nielen pripomenuli ich Deň pamäti a smútku, ale tiež to, kto nás oslobodil spod fašistického jarma. Že to boli vojaci s červenou hviezdou na prilbách a s hnevom voči nepriateľom, ale aj láskou v srdci voči nám, Slovákom.