Väčšina rodiny Ľ. Felda skončila hneď po príchode do Auschwitzu rovno v plynovej komore. Prišiel tam o 20 členov rodiny. Okrem neho prežila len sestra Frida a brat Ignác. Ľudovíta Felda napokon zachránili dve veci – trpasličí vzrast a výtvarný talent.
Felda po príchode do Osvienčimu dozorcovia kvôli vzrastu zaradili medzi deti. Esesáci si všimli, že nosí ceruzku a v krátkych chvíľach voľna kreslí. Jeho kresby si medzi sebou rozdelili. Práve vďaka tomu bol jeho život viackrát ušetrený. Niektoré kresby sa dostali až k Mengelemu, ktorý si ho vyžiadal. Mengele mal navyše rád rôzne ľudské anomálie a zaradil ho medzi tých, ktorí neskončia v plyne.
Naopak, skončil ako „dvorný“ kreslič Anjela smrti. Feld na kresbách zaznamenával jeho neľudské pokusy. No portrétoval aj samotného Mengeleho, či dôstojníkov a dozorcov. Podľa Feldovej žiačky Silvie Fishbaumovej jej vraj spomínal, že Mengele bol k nemu paradoxne aspoň naoko zdvorilý. Stalo sa aj to, že ho ponúkol cigaretou a pýtal sa ho, či sa cíti dobre.
Keď sa však k Osvienčimu blížil front a Nemci začali časť tábora likvidovať, zvolávali na nástup deti, že ich odvedú preč. V skutočnosti ich však čakala smrť. Feld presvedčil 13 detí, aby nikam nešli a poriadne sa schovali pod najspodnejšie prične. Hoci na oslobodenie a záchranu čakali niekoľko dní o hlade a v zime, zachránil im život. Koncom 80. rokov ho niekoľko zachránených chlapcov vyhľadalo, aby mu poďakovali.