Následky embarga by sme nemali vyčísľovať, ale vykresľovať v reálnych osudoch skutočných ľudí.

Skutočnými sú deti s rakovinou, ktorým nemôžeme poskytnúť adekvátnu liečbu, lebo nám nikto nechce predať potrebné lieky. Predstavte si to utrpenie rodičov v takejto situácii. Dve tretiny Kubáncov sa narodili do týchto podmienok. Embargo predstavuje ideologickú výzvu, lebo najmä mladým musíme vysvetľovať, prečo to u nás funguje takto. Mladí majú prirodzenú tendenciu vidieť za problémami Kuby zlyhanie či dokonca úmysel vlády nedožičiť ľuďom kvalitnejší život.

Neospravedlňuje embargom kubánska vláda svoje nedostatky?

Ak by ho USA zrušili, pravda by sa ukázala. Lenže tak to nie je a USA to vedia. Preto embargo pokračuje. Keby ho zrušili, ukázalo by sa, že socialistická Kuba by rástla a silnela. Socializmus u nás podporuje väčšina, inak by sme v takýchto podmienkach nemohli odolať vyše 60 rokov.

Ale ako je to možné? Sami sme zažili, že ak politický režim nemá podporu ľudí, žiadna represia ho dlho neudrží. Tobôž, ak je pod silným tlakom veľmoci. Ak aj mladí ľudia vidia, čo všetko im chýba, čo im vláda nevie poskytnúť, prečo socializmus stále podporujú?

Lebo v krízovej situácii vidia, že vláda im pomôže. Hoci naše nemocnice nie sú také krásne, aké nájdete v niektorých iných krajinách, ak niekto potrebuje operáciu srdca, ktorá stojí tisíce dolárov, na Kube nikoho nezaujíma, či má zdravotné poistenie, či má peniaze, jednoducho operáciu vykonáme. Ľudia vidia, že socializmus je humánny systém, ktorý slúži im. Napriek nedostatku v potravinárskom priemysle či v bývaní má každý možnosť študovať na univerzite, ak na to má vedomosti a schopnosti, lebo vzdelanie je bezplatné.

U vás nechcú mať mladí ľudia vlastné autá a byty?

Samozrejme, že chcú, ale keď sa ich spýtate, či za to sú ochotní zaplatiť drahým zdravotníctvom, plateným školstvom, alebo represívnym politickým systémom, tak povedia nie. Povedia, že chcú to, čo majú, ale lepšie. A to nehovorím, ako veľvyslankyňa, ale ako matka syna, ktorý žil aj v kapitalistických krajinách, v Taliansku vyštudoval strednú školu, a práve pre to, čo zažil inde, si váži to, čo kubánsky štát ľuďom poskytuje.

Mladí Kubánci majú príležitosti, aby porovnávali svoju krajinu so svetom?

Prirodzene, lebo majú prístup k internetu, cestujú a vidia, čo majú inde. Preto im vysvetľujeme, z akých dôvodov mnoho z toho na Kube nemáme.

Nevníma kubánsky režim internet ako ohrozenie?

Nie. Isteže, na internete sú aj zlé veci a je ním možné aj negatívne ovplyvňovať ľudí, ale zároveň slúži na komunikáciu, zbližovanie ľudí, vzdelávanie. Preto sa usilujeme, aby mal  nemu každý prístup v školách, verejných inštitúciách, mobilných telefónoch, prípadne doma. Obmedzovať prístup k internetu znamená ísť proti technologickej modernizácii. Radšej sa sústreďujeme na vzdelávanie mladých, aby neboli nekritickým prijímateľmi internetového obsahu, aby rozlišovali pravdu a lož a odhalili manipuláciu. Ale v žiadnom prípade nie sme proti modernizácii, ktorej symbolom je aj internet. Dokonca sme založili univerzitu informatických vied a informatika sa učí aj na iných školách.

Jose Marti je pre Kubáncov viac než symbol.

„Nesúhlas EÚ s americkým embargom neznamená, že nesúhlasí s niektorými lživými, až pokryteckými obvineniami na našu adresu,“ hovorí kubánska veľvyslankyňa v SR. Od roku 2017 Kuba v rámci dohody o politickom dialógu a spolupráci otvorene diskutuje s EÚ aj o ľudských právach.

Rovnocenný partnerský dialóg si však nemožno zamieňať za poučovanie, čo a ako ten druhý musí robiť. Kuba počúva ostatné krajiny s rešpektom a vždy otvorene vyjadrí svoj názor, ale niektorí ľudia a niektoré vlády si myslia, že socializmus a existencia jednej strany nie sú zlučiteľné s demokraciou. „Lenže takáto interpretácia nie je pravdivá. Áno sme iní, ale to neznamená, že nie sme demokratickí,“ upozorňuje Yamila Pita Montesová.

Koľko treba strán?

„Odmietame tvrdenie, že nakoľko je náš politický systém iný, nie je u nás demokracia. Hoci máme jednu stranu, počúvame rôzne názory, zapájame do diskusií celú spoločnosť, veď aj v parlamente máme poslancov, ktorí nie sú členmi komunistickej strany. Rešpektujeme, že si niekto myslí, že demokratická je krajina, ktorá má veľa politických strán, ale žiadame rovnaký rešpekt aj k nášmu názoru, že počet strán nie je znakom demokracie,“ vysvetľuje ambasádorka.

Táto téma je skutočne diskutabilná. Na Slovensku síce máme strán veľa, ale mnoho ľudí je presvedčených, že často ani jedna z tých, ktoré sú pri moci nezastupuje skutočné záujmy voličov. A to napriek tomu, že sa pri moci striedajú.

Objektívne o ľudských právach

„Ľudské práva sú veľmi citlivou témou, preto o nich treba hovoriť objektívne. Nebojíme sa hovoriť o ľudských právach na Kube, lebo aj v tejto oblasti sa máme čím pochváliť. Isteže, nie sme dokonalí, je toho dosť, v čom sa aj my môžeme zlepšiť, ale ak niekto pristupuje so subjektívnymi predsudkami, nejde o objektívnu debatu.

Napriek bezprecedentnej blokáde, prehĺbenej pandémiou, ktorá nás pripravila o príjmy z turizmu a nútila zvýšiť výdavky na zdravotníctvo je u nás zdravotná starostlivosť bezplatná, venujeme sa všetkým diagnostikovaným pacientom, vyvíjame vlastné vakcíny. Mnohé krajiny toto neposkytujú, lebo chýba politická vôľa, nie zdroje. Takže aká je úroveň ľudských práv v týchto krajinách?“ pýta sa kubánska veľvyslankyňa.   

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *