Útek, tempera 1973, SNG.

Ladislav Skrak

Foto – autor

Nebýva to zvykom, ale v tomto prípade sa možno spoľahnúť na svedectvo naozaj povolaného – Júliusa Lörincza. Vtedy chlapec z Dioseku, neskôr jedna z najvýznamnejších osobností maďarskej národnostnej kultúry na Slovensku, ba i československého a svetového výtvarného umenia, spomína na udalosti v Košútoch takto:

„Na Turíce 25. mája 1931 v jednej obci južného Slovenska, Košútoch, chcel bývalý ľudový učiteľ a komunistický poslane Štefan Major referovať na verejnej schôdzi poľnohospodárskym robotníkom o výsledkoch úspešného mzdového štrajku. Úrady schôdzu zakázali, ale ľudia sa napriek tomu zhromaždili na hlavnej ulici. Chceli vedieť, ako sa skončil štrajk a aké ďalšie úlohy ich čakajú. Odpoveďou bola salva z četníckych pušiek. Spolubojovníci padali do prachu ulice. Medzi mŕtvymi bol aj rodák z mojej obce, 17-ročný Janko Gyevát, z Košút Šaňo Zsabka a Štefan Thurzo. Boli to moji známi, dali by sa nakresliť tak, aby živí svedkovia udalosti i dnes spoznali ich tváre. Ale potom by to boli len oni, hoci svojím martýrstvom prerástli sami seba. Krvavé košútske Turíce…“

Bezprizorní, olej 1939, SNG.

V roku 1973 vydalo vydavateľstvo Pallas publikáciu Július Lörincz – Dóžovi vojaci, Salva v Košútoch. Súbor úchvatných 60 kresieb drievkom, resp. štetcom tušom, v akorde smutného čierno-bieleho kontrastu, vyjadril drámu konfliktu, obetí, hlavných aktérov, no aj ideály a hodnoty, o ktoré išlo v tomto triednom zápase.

Július Lörincz sa narodil 16. januára 1910 v Dioseku (dnes Sládkovičovo). Študoval na súkromných školách Gustáva Mallého v Bratislave a Károlya Harmosa v Komárne, v rokoch 1924 až 1934 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti u profesorov Istvána Rétiho a Jánosa Vaszaryho. V roku 1935 sa presťahoval do Bratislavy, kde usporiadal svoju prvú výstavu. Na jej základe mu Masarykova robotnícka akadémia udelila zlatú medailu a štipendium, čo mu umožnilo absolvovať študijné pobyty vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku.

Patril k predstaviteľom pokrokovej generácie výtvarných umelcov známych pod názvom Generácia 1909. Demonštroval 4. októbra 1938 v Trnovci nad Váhom spolu s davistami na čele s Vladimírom Clementisom proti rozbíjaniu republiky. Koncom roku emigroval do Paríža, odtiaľ odišiel do Budapešti, kde ho hortyovský režim väznil a žil tam pod trvalým policajným dozorom. Po vojne sa vrátil na Slovensko.

Emlékezés (Spomienky), kresba, publikácia 1946.

Lörincz zaujal významné miesto v oblasti maľby a kresby. Na báze vyhraneného protivojnového pátosu vznikali diela najprv inšpirované kubizmom a Pablom Picassom, s ktorým sa osobne poznal. Súčasne vytváral aj obrazy, ktoré tvorili základ povojnovej maliarskej Novej figurácie v Európe. V roku 1946 mu vydali v Budapešti súbor protivojnových kresieb Emlékezés (Spomienky).

Dlhé roky zastával funkciu predsedu CSEMADOK-u, kultúrneho združenia maďarských pracujúcich. Od roku 1954 až do svojej smrti (zomrel 14. decembra 1980 v Bratislave) bol poslancom Národného, resp. Federálneho zhromaždenia ČSSR. Pôsobil tiež ako predseda Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Bol som povedľa, keď tento výnimočný jav dohadoval Miroslav Válek na základe podmienky umelca s Gustávom Husákom. V roku 1975 získal titul zaslúžilého a neskôr národného umelca.

O ďalších výtvarných umelcoch, ktorých inšpirovala téma tragédie Košút, prinesieme článok nabudúce.

Fotografický portrét majstra.
Bratislava olej 1972.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *