Pamätníky hrdinom, 1974.
Ladislav Skrak
Foto – L. Skrak
Karol Drexler (1923 – 2001) rodák z Banskej Štiavnice študoval a potom býval v Leviciach, ktoré na základe viedenskej arbitráže zabralo na jeseň 1938 fašistické Maďarsko. Preto ho v roku 1944 mobilizovali do Horthyho armády. Na východnom fronte však rýchlo prešiel na stranu Sovietov. Zaradili ho do zostavy Svobodovcov – 3. československej samostatnej brigády 6. poľného práporu.
Výcvikové stredisko mali v Rimanove, no čoskoro sa ocitol na fronte pri ukrajinskom meste Sada Gura, v Sambore, na Dukle, ale aj v Liptove v okolí Pribyliny, Smrečian a Žiaru. Bojová cesta mladého Drexlera postupne pokračovala cez Vrútky, Strečno a Vsetín až do oslobodenej Prahy. Ako vojak prieskumník robil autentické frontové kresby a skice, ktoré v roku 1974 publikovalo vydavateľstvo Pallas pod názvom Z frontového skicára.
Drexler nebol odchovancom žiadnej špeciálnej výtvarnej školy, no svojím nesporným talentom napomohol pri načrtávaní topografických frontových situácií. Popri tom vznikol aj rozsiahlejší súbor kresieb a maliarskych skíc, v ktorých zaznamenával dramatické obrazy z frontu, ale aj dobové veduty východoslovenských a liptovských obcí v čase bojov a tesne po oslobodení.
Súbor týchto kresieb štetcom tušom, akvarelov, perom tušom, no i tempier a litografií má svoj námetový záber od duklianskeho bojiska až po oslavy prvého výročia oslobodenia Bratislavy. Diela z frontového skicára autor daroval v polovici 70. rokov minulého storočia Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Karol Drexler sa narodil 18. januára 1923 v Banskej Štiavnici. Gymnázium ukončil v Leviciach. Po oslobodení, už v závere roka 1945, začal študovať na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u profesora Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Jána Mudrocha. Po absolvovaní štúdia v roku 1949 vyučoval na gymnáziu vo Svätom Juri a pôsobil aj ako výtvarný redaktor. Od roku 1951 bol vo voľnom povolaní.
Získal viaceré odbojárske, štátne a výtvarné vyznamenania. V roku 1973 mu udelili čestný titul zaslúžilý umelec. Súbežne pôsobil vo funkcii predsedu výboru Slovenského fondu výtvarných umení. Stal sa z neho vynikajúci maliar monumentalista, pričom hlavným podnetom a námetom tejto tvorby sa stali odkazy a hodnoty protifašistických tradícií, pomníky a pamätníky, pamätné miesta, vlastenectvo a krásy Slovenska.
Mal zásluhy pri regenerácii pomníkovej tvorby, ale aj pri rozvíjaní výtvarnej tvorby a jej uplatňovaní v architektonickom prostredí. V podmienkach socializmu čestne pomáhal prekonávať skromné pomery slovenského výtvarného sveta. Z monumentálnej tvorby treba spomenúť gobelín Cesta oslobodenia, Návrh na gobelín I. a jeho posledné dielo – nástennú maľbu na rodinnom dome na Krajinskej ceste vo Svätom Jure. Drexler je tiež autorom interiérovej výzdoby v mnohých budovách tohto vinárskeho mestečka.
Jeho dcéra, keramikárka, Silvia Brezianska (1954) získala výtvarné vzdelanie na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Vo svojej tvorbe čerpá námety podobne ako jej otec najmä z malokarpatského vinohradníckeho regiónu. Okrem úžitkovej a dekoratívnej keramiky sa venuje i monumentálnej tvorbe a keramickým plastikám.
Zaslúžilý umelec, akademický maliar a textilný výtvarník Karol Drexler zomrel 17. júla 2001 vo Svätom Juri, kde je aj pochovaný.
Boj o kótu 768 v Smrečanoch, akvarel 1945. Hájnikova búda, olej 1958 SNG. Hliadka na prieskume, kresba perom a farebnými ceruzkami 1945. Horné predmestie v Jure, olej 1985 VSG. 4. apríl 1946 ohňostroj na deň oslobodenia Bratislavy, litografia 1946. Chránená malokarpatská krajina I., preglejka, olej 1987 GJKT. Mladý vojak z východného Slovenska, kresba perom tušom 1944. Mapa bojovej situácie, kresba 1945. Zimný portrét automatčíka, kresba 1944. Vojenský portrét, kresba ceruzkou 1945. Z bojov pri Smrečanoch, kresba perom a tušom 1945. Výstavba vodného diela Lipovec, olej na plátne 1959 GJKT. Vinica, olej 1985 VSG Podhradie, olej 1980 GNZ. Karol Drexler, fotografický portrét. Na hliadke pri Dukle, litografia 1946. Na mínovom poli sneh sa roztopil, lavírovaná kresba perom 1944.