Karol Drexler

Pamätníky hrdinom, 1974.

Ladislav Skrak

Foto – L. Skrak

Karol Drexler (1923 – 2001) rodák z Banskej Štiavnice študoval a potom býval v Leviciach, ktoré na základe viedenskej arbitráže zabralo na jeseň 1938 fašistické Maďarsko. Preto ho v roku 1944 mobilizovali do Horthyho armády. Na východnom fronte však rýchlo prešiel na stranu Sovietov. Zaradili ho do zostavy Svobodovcov – 3. československej samostatnej brigády 6. poľného práporu.

Výcvikové stredisko mali v Rimanove, no čoskoro sa ocitol na fronte pri ukrajinskom meste Sada Gura, v Sambore, na Dukle, ale aj v Liptove v okolí Pribyliny, Smrečian a Žiaru. Bojová cesta mladého Drexlera postupne pokračovala cez Vrútky, Strečno a Vsetín až do oslobodenej Prahy. Ako vojak prieskumník robil autentické frontové kresby a skice, ktoré v roku 1974 publikovalo vydavateľstvo Pallas pod názvom Z frontového skicára.

Drexler nebol odchovancom žiadnej špeciálnej výtvarnej školy, no svojím nesporným talentom napomohol pri načrtávaní topografických frontových situácií. Popri tom vznikol aj rozsiahlejší súbor kresieb a maliarskych skíc, v ktorých zaznamenával dramatické obrazy z frontu, ale aj dobové veduty východoslovenských a liptovských obcí v čase bojov a tesne po oslobodení.

Súbor týchto kresieb štetcom tušom, akvarelov, perom tušom, no i tempier a litografií má svoj námetový záber od duklianskeho bojiska až po oslavy prvého výročia oslobodenia Bratislavy. Diela z frontového skicára autor daroval v polovici 70. rokov minulého storočia Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Karol Drexler sa narodil 18. januára 1923 v Banskej Štiavnici. Gymnázium ukončil v Leviciach. Po oslobodení, už v závere roka 1945, začal študovať na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u profesora Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Jána Mudrocha. Po absolvovaní štúdia v roku 1949 vyučoval na gymnáziu vo Svätom Juri a pôsobil aj ako výtvarný redaktor. Od roku 1951 bol vo voľnom povolaní.

Získal viaceré odbojárske, štátne a výtvarné vyznamenania. V roku 1973 mu udelili čestný titul zaslúžilý umelec. Súbežne pôsobil vo funkcii predsedu výboru Slovenského fondu výtvarných umení. Stal sa z neho vynikajúci maliar monumentalista, pričom hlavným podnetom a námetom tejto tvorby sa stali odkazy a hodnoty protifašistických tradícií, pomníky a pamätníky, pamätné miesta, vlastenectvo a krásy Slovenska.

Mal zásluhy pri regenerácii pomníkovej tvorby, ale aj pri rozvíjaní výtvarnej tvorby a jej uplatňovaní v architektonickom prostredí. V podmienkach socializmu čestne pomáhal prekonávať skromné pomery slovenského výtvarného sveta. Z monumentálnej tvorby treba spomenúť gobelín Cesta oslobodenia, Návrh na gobelín I. a jeho posledné dielo – nástennú maľbu na rodinnom dome na Krajinskej ceste vo Svätom Jure. Drexler je tiež autorom interiérovej výzdoby v mnohých budovách tohto vinárskeho mestečka.

Jeho dcéra, keramikárka, Silvia Brezianska (1954) získala výtvarné vzdelanie na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Vo svojej tvorbe čerpá námety podobne ako jej otec najmä z malokarpatského vinohradníckeho regiónu. Okrem úžitkovej a dekoratívnej keramiky sa venuje i monumentálnej tvorbe a keramickým plastikám.

Zaslúžilý umelec, akademický maliar a textilný výtvarník Karol Drexler zomrel 17. júla 2001 vo Svätom Juri, kde je aj pochovaný.