Milan Ftáčnik s veteránmi na Malom Slavíne
Martin Krno, predseda OblV SZPB Bratislava
Foto – autor
Prezerám si fotografie z jednotlivých ročníkov stretnutí Bratislavčanov na Malom Slavíne pri príležitosti Oslobodenia, z podujatia, ktoré pred 29 rokmi inicioval Milan Ftáčnik. Spolu sme sa tešili na jubilejný ročník v budúcom, hádam už spoločensky normálnejšom roku. Z výrazov tváre účastníkov týchto akcií všetkých vekových kategórií, z nenásilných gest, stiskov rúk či z jednoduchých objatí sa dá i dnes vydedukovať, aký mali ľudia k nemu úprimný vzťah.
Nepreháňam, ak tvrdím, že Milan Ftáčnik bol spolutvorcom moderného demokratického štátu. Ako člen vedenia Strany demokratickej ľavice a Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Nebol síce právnik, no ako kybernetik so skvelou logikou prispel k vypracovaniu a prijatiu Ústavy, série dôležitých zákonov, na ktorých potom mohla stavať Slovenská republika. Pričinil sa aj o to, že sa 29. august stal štátnym sviatkom. Kusisko priekopníckej práce urobil ako minister školstva, keď vždy vychádzal v ústrety SZPB, pokiaľ išlo o vzdelávanie a výchovu mládeže v duchu antifašistických tradícií.
Samozrejme, s dobou sa jeho názory vyvíjali, ale kontinuálne, nepreskakoval zo zákopu na zákop. Bol zásadový, keď si to situácia vyžadovala, vo svojich postojoch i tvrdý, no súčasne bol typom konsenzuálneho človeka. Sotva som niekedy počul, že by zvýšil hlas. Koľkých takých má Slovensko dnes? Pritom veľkosť politika netkvie v tom, že pre svoj názor získa iba tých „svojich“, ale že pre dobrú vec presvedčí aj ostatných.
Svoje politické stanoviská sa usiloval spájať s odborným obsahom. Oponenti ho v zápalistých debatách, na ktorých sa často a rád zúčastňoval, nikdy nemohli pristihnúť na hruškách. Vedel aj to, kedy má z vysokej politiky odísť, ale sa verejnej činnosti nikdy nevzdal. Ako vysokoškolský pedagóg, člen vedenia viacerých vedeckých spoločností a tiež ako komunálny politik. Najprv bol starostom Petržalky a následne primátorom Bratislavy.
Jediný ľavicový primátor hlavného mesta SR po novembri 1989, proti ktorému stála pravicová väčšina v zastupiteľstve. Ale vďaka jeho prístupu sa na najdôležitejších veciach dohodli. Presadil po ťažkých názorových bojoch tiež návrat názvu Mosta SNP, pretože bol presvedčený, že ide o jednu z najdôležitejších historických udalostí, na ktoré môže byť slovenský národ hrdý. Vtedy mal náš Zväz prístup pri slávnostných udalostiach do Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca. Iste si mnohí pamätajú, ako Milan Ftáčnik inicioval pri príležitosti 70. výročia SNP pre našich členov kultúrny program na Partizánskej lúke.
Už sa s Milanom viac neuvidím na Malom Slavíne, ale nielen tam mi bude chýbať. Mám pocit, nie, som presvedčený, že spolu s ním sa stráca aj skutočná slušnosť v slovenskej politike.
