Braňo Ondruš

Foto – autor a archív Múzeum SNP

Ministerstvá kultúry a obrany sa dohodli na likvidácii Múzea SNP. Dnešný názov  mu síce zostane, ale inštitúcia, ako ju dnes poznáme, zanikne. Nikto pritom neuviedol jediný skutočný dôvod, iba pseudoargumenty, ktorých vyvrátenie zaberie pár minút. Protestnú petíciu už na internete podpísali tisíce ľudí. Hlúposť, ktorú nepodporuje ani odborná verejnosť, ešte môže zastaviť parlament.

Natália Milanová toto múzeum ako ministerka kultúry nikdy nenavštívila. Nikdy sa k nemu nevyjadrila, nezaujímala sa oň. Bojovník poslal ministerstvu niekoľko konkrétnych otázok, dostal však len všeobecné stanovisko bez odpovedí na ne. Ministerka k téme vôbec nevystupuje, strčila hlavu do piesku a aj na spoločnej tlačovke s ministrom obrany Jaroslavom Naďom iba opakovala jeho tvrdenia.

Vyše polstoročie to fungovalo

Ten najčastejšie tvrdí, že spojenie Múzea SNP a Vojenského historického ústavu (VHÚ) je „logické“ a „prirodzené“. Pritom múzeum vzniklo v roku 1955 v pôsobnosti krajského národného výboru a od apríla 1957 patrí pod ministerstvo (vtedy povereníctvo) kultúry. Teda 64 rokov sa tu striedali generácie, ktorým riadenie múzea rezortom kultúry pripadalo „prirodzené“ a „logické“, hoci celý ten čas mala armáda neporovnateľne silnejšie postavenie a i vlastné historicko-vedecké zázemie. A hoci dnešný Vojenský historický ústav formálne vznikol 1. mája 1994, za 27 rokov žiadnemu ministrovi obrany nezišiel na um takýto „logický“ a „prirodzený“ nápad.

Minister Naď nelogickosti a neprirodzenosti tohto spojenia zjavne nerozumie, alebo ju ignoruje.  On si to zjavne nemyslí, ale práve jeho vyjadrenia popierajú deklarované dôvody tohto kroku.

Odstránenie civilných tém

Obe inštitúcie prepája ich činnosť v jedinej oblasti a tou je vojenská história v rokoch 1939 – 1945. Zatiaľ čo v prípade VHÚ je dominujúcou, v prípade Múzea SNP ide len o časť toho, čomu sa venuje. Vedecky skúma a mapuje všetko z obdobia tzv. Slovenského štátu, nielen jeho armádu. Patrí sem domáca politika, priemysel, poľnohospodárstvo, doprava, kultúra, školstvo, verejná správa, zahraničná politika, životný štýl, národnostné otázky, činnosť ÚŠB, prenasledovanie politických odporcov, holokaust. To všetko je civilná a nie vojenská história. S armádou nemá nič spoločné.

Keď sa objavilo toto vysvetlenie, Naď zareagoval, že „ide o obrovské nepochopenie, o čom je rezort obrany. Máme vlastné školstvo, vlastné zdravotníctvo a áno, máme aj vlastnú kultúru.“ Aj vlastný šport, lenže napriek tomu rezort obrany neriadi všetky školy, všetky nemocnice a celú kultúru. Čiže existuje nejaký dôvod, kritérium, podľa ktorého niektorá nemocnica či škola obrane patrí a iná nie. Podľa čoho si Naď vybral Múzeum SNP doteraz nevysvetlil.

                     

Medzi osobnosti Povstania patria mnohí civilisti. Foto – Múzeum SNP

Naopak, kým sa argument o civilnej pôsobnosti múzea objavil, Naď poskytoval vysvetlenia, z ktorých jasne vyplýva, že vníma Múzeum SNP čisto ako vojenské. A čo je horšie, presne tak si predstavuje jeho budúcnosť: „vojenskí historici budú môcť užšie spolupracovať, vojaci majú k svojej histórii veľmi blízko,“ „Múzeum SNP a VHÚ spájajú rovnaké témy, hodnoty a poslania,“ „urobíme všetko pre to, aby sa spoločný vedecký a odborný potenciál využil v prospech ďalšieho rozvoja vojenskej historickej vedy, vojenského múzejníctva a archívnictva na Slovensku.“

Lži o financiách

Vojenskí historici, vojenská veda, vojenské múzejníctvo. Takže podľa Naďa „ide o obrovské nepochopenie, o čom je rezort obrany,“ ale v spojení Múzea SNP a VHÚ v skutočnosti vidí iba vojenský, žiadny iný rozmer. Minister nenecháva nikoho na pochybách, že civilný rozmer vedeckej práce Múzea SNP ho nezaujíma, nevidí ho a nemieni sa oň starať ani v budúcnosti. Nečudo, že je jediný, kto toto spojenie považuje za „logické“ a „prirodzené“.

Ďalším lživým argumentom je odkaz na finančnú stránku veci. Ministerstvo kultúry sa ani neusiluje obhájiť, keď sa Jaroslav Naď vysmieva z finančnej situácie Múzea SNP: „Nemám pocit, že by dnes prekvitalo obrovskými investíciami a darilo sa mu. Stačí sa pozrieť na stav vystavených exponátov na nádvorí…“ A sľubuje, že „nebude prichádzať k triešteniu zdrojov,“ lebo spojenie „umožní užšiu spoluprácu, efektívnejší výskum a šetrenie prostriedkov odstraňovaním duplicít.“

Stačí presun jednej sumy

Lenže o akých zdrojoch to minister tára? Vari má armáda ešte aj vlastné peniaze, sama si ich tlačí? Nie, oba rezorty čerpajú z toho istého rozpočtu. Nie je nič ľahšie, ako presunúť jeden milión v prospech rezortu kultúry. Tohtoročný rozpočet MO SR dosahuje 2,076 mld. €, zatiaľ čo rozpočet MK SR len 0,253 mld. €. Dokonca čisté kapitálové (investičné) výdavky MO SR sú vo výške 0,694 mld. €, čiže rozpočet kultúry na všetko, vrátane platu ministerky, prevyšujú plánované investície obrany takmer 3 krát!

Ak minister Naď sľubuje viac peňazí pre Múzeum SNP, tak túto sumu môže pokojne presunúť svojej straníckej kolegyni. A ak sú niektoré činnosti duplicitné, stačí lepšia koordinácia medzi dvoma rezortmi, ktoré vedú nominanti tej istej strany. Spoločné hliadky vojakov a policajtov na hraniciach či testovacích centrách ministri dohodli ľahko, nikomu ani nezišlo na um presunúť časť vojakov pod rezort vnútra, alebo naopak testovacie miesta pod rezort obrany. Ak to išlo v týchto prípadoch, prečo jediným spôsobom pomoci Múzea SNP je jeho presun do rúk Jaroslava Naďa?

Múzeum SNP široko presahuje vojenskú históriu Povstania. Foto – autor

Tvrdenia bez argumentov

Sprava, zľava, zhora, zdola. Nech akokoľvek obraciame vyjadrenia ministra obrany, neobstoja voči skutočne logickým a prirodzeným argumentom. Jednoducho klame a vymýšľa si. Jeho komunikačná aktivita a mlčanie ministerky Milanovej bez pochyby dokazuje, že celý nápad je jeho. Pred Vianocami osobne navštívil Múzeum SNP, ako keď si zemepán príde obzrieť svoje nové panstvo. Naď pripomína smutne známeho stalinistického ministra Alexeja Čepičku, ktorý sa tiež usiloval všetko možné dostať pod kontrolu armády. Napoleonský syndróm v učebnicovej podobe.

Likvidácia Múzea SNP zapadá do šialeného trendu podriaďovania civilného sektora armáde. Na čele rezortu vnútra je nedávny šéf vojenskej tajnej služby, zdravotníctvo riadi aktívny vojak, ktorý ani len neodišiel do zálohy. Vojaci sú dnes na hraniciach, kontrolujú súkromné zdravotnícke zariadenia. A teraz aj celonárodné civilné múzeum zaberá armáda. Jaroslav Naď je ministrom zatiaľ iba rok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *