Josef Surman, tajomník OblV SZPB Martin

Vo veku nedožitých 102 rokov nás 14. apríla opustil najstarší člen SZPB v Turci pplk. v .v. Pavol Matejovič. Ako príslušník Pluku útočnej vozby v Turč. Sv. Martine patril medzi poddôstojníkov z povolania, s ktorými sa rátalo pre ozbrojené povstanie už na začiatku apríla 1944.

Na Povstaní sa v Martine podieľal od 25. 8. 1944. Zo začiatku vykonával rozkazy npor. Kuchtu, kontroloval tankové čaty vysunuté na zaistenie smerov od Žiliny a Kraľovian. Neskôr bol v rote npor. Cambela veliteľom čaty a bojoval v priestore Záturčie – Priekopa – Sučany. Po nariadenom ústupe z Turca sa 22. 9. dostal cez Gaderskú dolinu na veliteľstvo “GADER” pod velenie kpt. Zorkócyho, ktorého Hlavné velenie 1. čsl. armády 26. 9. s ďalšími ôsmimi dôstojníkmi poslalo cez Staré Hory do Slovenskej Ľupče, kde sa sústreďovali zvyšky 5. taktickej skupiny.

Internácia a útek

Koncom septembra sa zúčastnil na výcviku roty protitankových diel a bazúk. Po páde Banskej Bystrice sa s jednotkou presunul k Liptovským Revúcam. Pod stálym tlakom nemeckých vojsk sa jeho jednotka  rozčlenila na menšie skupinky a odchádzala do hôr. V dôsledku dezorganizácie bojujúcich jednotiek, zlého počasia, oblečenia a zlého  zásobovania, v malej skupinke pod rúškom tmy a za pomoci dobrých ľudí pokračoval horami a obcami až do rodičovského bydliska.

Nemecká hliadka ho 20. 11. zaistila a internovala v Novom Meste nad Váhom. Najskôr ho 9. 12. premiestnili do Vrbového na zákopové práce a 23. 12. do Maďarska na opevňovacie práce. Tam však nedošiel, lebo o tri dni vlakový transport bombardovali a on šiel. Blúdil a až v januári 1945 prešiel na Slovensko a ukrýval sa na rôznych miestach u rodiny a známych.

K partizánom

Zároveň sa skontaktoval s ilegálnymi pracovníkmi a ich prostredníctvom vstúpil do Partizánskej jednotky brigády J. Žižku pod velenie kpt. Drinku, v ktorej bojoval až do spojenia zo sovietskymi jednotkami 12. 4. 1945, kedy skončil bojovú činnosť a vstúpil do občianskej milície. V nej slúžil do júna 1945, kedy sa v Martine zaradil k Náhradnému práporu 1. čs. armády.

Po vojne vykonával rôzne funkcie v rámci pluku útočnej vozby, neskôr u tankového pluku a kariéru ukončil 31. 12. 1974 ako náčelník technických skladov veliteľstva 13. tankovej divízie v hodnosti majora. Na návrh SZPB sa od 1. mája 1994 stal podplukovníkom vo výslužbe.

Od apríla 1947 bol členom Zväzu vojakov SNP, v roku 1966 sa stal členom ZO SZPB Martin- Podháj. Za aktívnu činnosť a účasť v SNP získal viacero pamätných medailí a vyznamenaní: Zaslúžilý bojovník proti fašizmu I. a II. stupňa, Pamätná medaila Radu  SNP, Za službu vlasti, Za zásluhy o obranu vlasti, medaila k 20.výročiu SNP, Pamätná medaila za bojovú činnosť v part. brigáde J. Žižku, vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“, medaila M. R. Štefánika II. a I. stupňa a medaila „Za vernosť“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *