Vlastná podobizeň, olej 1927, SNG

Ladislav Skrak

Foto – autor

Arnold Peter Weisz (1898 – 1944?) Dielo tohto umelca síce iba nepriamo patrí k téme protifašistického odboja, ale zaujalo pevné miesto v povedomí výtvarnej obce. V roku 1945 v týždenníku Nové slovo Štefan Bednár prezentuje jeho kresliarsku skicu – postavu s puškou, no aj tento motív (hoci pripomína partizánsku výzbroj Viliama Žingora) tvorí iba súčasť rozsiahleho súboru skíc a malieb s poľovníckou témou. V závere 40. rokov namaľoval Bednár aj svoj slávny Hrob partizána. Do obrazu dosadzuje tvar ciest ako venovanie, resp. poctu, a to y-psil-on.

Skon Weisza-Kubínčana má dosiaľ dve alternatívy. Podľa pozostalých, ktorí asistovali pri exhumácii, skončil v masovom hrobe pri Martine. Podľa svedectva rodiny Štefunkovcov, ktorá umelca chránila od roku 1940 ako konvertitu, keď prijal meno Peter (Peter Biely), ho Nemci odsunuli v transporte po páde Martina.

Svedectvo o jeho prítomnosti v koncentračnom tábore Sachsenhausen v novembri 1944 im poskytol český maliar, grafik, kresliar a karikaturista židovského pôvodu Leo Haas. To potvrdil aj v 60. rokoch pri pobyte medzi slovenskými výtvarníkmi. Spolu s Weiszom-Kubínčanom sa poznali už počas štúdií v Berlíne začiatkom 20. rokov.

Arnold Weisz sa narodil v pruskom, dnes poľskom mestečku Ujśćie 3. marca 1898. V rokoch 1913 až 1916 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti so zameraním na oblasť dekoratívnych umení a pokračoval v  štúdiu na berlínskej akadémii, ale podľa spomienok súkromne. Odborníci oceňujú jeho významné kontakty v dotyku s nemeckým pokrokovým povojnovým expresionizmom.

Autoportrét, kresba perom tušom 1927, SNG.

V rokoch 1923 až 1934 žil v Dolnom Kubíne. Pri otváraní budovy Slovenského národného múzea v Turčianskom sv. Martine v roku 1933 usporiadal výstavu krajinárskych diel, ktoré vytvoril pre Maticu slovenskú, a turistického sprievodcu po Orave. V roku 1934 prijal prímenie Kubínčan a rozvíjajúc družné kontakty s umelcami ako Miloš Alexander Bazovský, Janko Alexy a Ľudo Ondrejov presťahoval sa do Martina. Výstavne tam prezentoval súbor autoportrétov. V závere 30. rokov sa pre svoj židovský pôvod musel stiahnuť z verejného života. Žil skromne a utiahnuto vo svojom ateliéri.

Osobnosť Weisza Kubínčana dlhodobo púta pozornosť galerijných inštitúcií. V roku 2016 usporiadala Galéria mesta Bratislavy výstavu a vydala rozsiahlu publikáciu Hľadanie identity, v ktorej podrobne prezentuje archívne fondy venované umelcovi a jeho rodine. O rok na to usporiadala Slovenská národná galéria expozíciu darovaných skíc zachránených v kufri Zorkou Kahan-Rigovou, s ktorou umelec žil pred deportáciou.

Jeho umelecký odkaz tkvie vo výnimočnom rozvíjaní dekoratívnych kvalít maľby a kresby, vo vynikajúcich žánrových kompozíciách, v sociálne pôsobivom autoportréte, ale aj v konkrétnej kresbe, ktorej dal názov Protest. Aj pre svoj semitský temperament tvorí vzácnu expresionistickú variantu slovenských výtvarných úsilí. Ako maliar dosahuje kvalitu umelcov, ako bol Václav Špála, Josef Čapek či Gustáv Mallý.

Pamätná tabuľa od Tibora Bártfaya vo výstavnej sieni Umeleckej besedy Slovenska v Bratislave venovaná trom výtvarníkom, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *