Mussoliny po atentáte Violet Gibsonovej.
Adam Šumichrat, historik
Foto – archív autora a redakcie
Ako veľmi sa mohol zmeniť chod dejín, keby vyšiel podaktorý z atentátov na najväčších fašistických diktátorov Adolfa Hitlera či Benita Mussoliniho? Druhý menovaný ich tiež prežil niekoľko.
K prvému došlo v novembri 1925, tri roky po nástupe fašistov k moci. Duce mal prejav na balkóne, čo chcel využiť bývalý socialistický poslanec Tito Zaniboni. Mal pripravenú ostreľovačskú puška, no došlo k jeho zatknutiu. Zradil ho priateľ, dvojitý agent. Viacerí historici sú presvedčení, že išlo o vopred pripravenú akciu, ktoré poslúžila na legitimáciu potlačenia politickej opozície.
Mussolini bol najbližšie smrti pred 95 rokmi – v apríli 1926, keď sa ho pokúsila zlikvidovať 49-ročná írska aristokratka a mierová aktivistka Violet Gibsonová. Takmer jej to vyšlo.
V Ríme sa vtedy konal Medzinárodný kongres lekárov, na ktorom plánoval diktátor rečniť. Violet prípravu nepodcenila. Niesla so sebou i kameň v prípade nevyhnutnosti rozbitia okna na jeho aute. Revolver si schovala do čiernej šatky.
Keď taliansky vodca kráčal pomedzi ľudí na Námestí del Campidoglio, pristúpila k nemu a zblízka vystrelila. Mussolini však akurát v tej chvíli pohol hlavou a guľka mu preletela nosnými dierkami. Violet to skúsila ešte raz, no zbraň zlyhala.
Kým ju zatkli policajti, nahnevaný dav ju takmer dobil na smrť. Mussolinimu obviazali nos a došlo aj k chystanému prejavu, kde vyhlásil: „Ak kráčam dopredu, nasledujte ma, ak ustúpim, zabite ma, ak zomriem, pomstite ma.“
Gibsonová sa usilovala dosiahnuť prepustenie tvrdením, že je šialená, čo sa jej (aj kvôli pokusu o samovraždu) nakoniec podarilo. Deportovali ju do Veľkej Británie, kde strávila zvyšok života v psychiatrickej liečebni. Na jej pohreb nik neprišiel.
Otec fašizmu prežil celkovo šesť pokusov o atentát, či už dokonaných alebo v štádiu prípravy. Spomenúť možno ešte prípad z mája 1931, keď v Taliansku za plánovanie jeho zabitia popravili amerického anarchistu Michela Schirrua.
Mussoliniho spolu s vtedajšou partnerkou Clarettou Pertacciovou chytili pri ich úteku z krajiny partizáni 27. apríla 1945 neďaleko dediny Dongo na severe Talianska. Deň na to oboch i s ďalšími fašistickými ministrami popravili a 29. apríla ich telá previezli do Milána, kde ich na Námestí Loreto zavesili hlavami dole.
