Hlavná železničná stanica v Brne po prechode frontu, apríl 1945, v pozadí Katedrála s. Petra a Pavla.

Martin Krno

Foto: archív redakcie Národní osvobození a autor

Na Slovensku sa pri každom výročí blížiaceho sa konca druhej svetovej vojny hovorí o Bratislavsko-brnianskej operácii. Vyznieva to však tak, akoby sa skončila 4. apríla 1945 oslobodením nášho hlavného mesta. Pritom logicky pokračovala bez prestávky smerom na severozápad.

Mohutnú ofenzívu rozbehli na území juhozápadného Slovenska a južnej Moravy sovietske a rumunské jednotky na pravom krídle 2. ukrajinského frontu, ktorý viedol maršal Rodion Jakovlevič Malinovskij. Do bojov sa spočiatku zapojilo 28 sovietskych a 14 rumunských divízií, proti ktorým stálo 11 nemeckých divízií s podporou maďarských fašistických jednotiek.

Nebývalé tempo Červenej armády

Ako už naznačuje samotný názov, masové nasadenie osloboditeľských armád prebehlo v dvoch fázach. Prvú – bratislavskú odštartoval 25. marca 1945 násilný prechod Hronu príslušníkmi sovietskej 7. gardovej a 53. armády. Podunajskou nížinou denne postupovali priemerným tempom 15 až 20 kilometrov, teda najrýchlejším na území Slovenska od októbra 1944. O deväť dní už stáli pred bránami Bratislavy.

Prvá etapa sa zavŕšila 11. apríla, keď červenoarmejci s Rumunmi oslobodili celé Záhorie a  zaujali výhodné postavenia na predmostiach rieky Moravy. V tuhých bojoch o Holíč v ten deň zahynulo 36 Sovietov, v Skalici 32 vrátane ich veliteľa podplukovníka Viktora Saviča Pľjušťa, ktorý sa usiloval pred nemeckou paľbou zachrániť deti. Padlo tam aj 23 rumunských vojakov a 19 civilistov – miestnych obyvateľov a evakuantov z Bratislavy.

Druhá etapa sa začala hneď na druhý deň a trvala do 5. mája, keď vyvrcholila oslobodením Brna a útokom smerom na Olomouc. Tam sa príslušníci Malinovského fontu stretli s vojskami 4. ukrajinského frontu, vtedy už pod velením armádneho generála Andreja Ivanoviča Jerjomenka.

Sovietski guľometčíci vedú podpornú paľbu pri prekračování rieky Moravy.

Boje sa presunuli na Moravu

Sovietske jednotky podnikli 12. apríla útok na Hodonín a pokračovali na Velké Bílovice, kde prebehli krvavé boje. Nemcom sa 15. až 22. apríla podarilo dočasne zachytiť na línii Těšany – Blučina – Ořechov – Ivančice, kde ich posilnili jednotky stiahnuté od Viedne, ktorú 13. apríla definitívne obsadila Červená armáda.

Jej 48. gardový jazdecký pluk vyrazil 21. apríla k Ivančiciam, aby preťal nemeckým vojskám ústupovú cestu na Jihlavu. V ten istý deň sovietske jednotky boli od Brna vzdialené len 7 až 10 kilometrov.

Moravskú metropolu bránili okrem vojsk Wehrmachtu a Waffen SS aj jednotky Volksstrumu (tzv. ľudová domobrana), zostavené najmä z príslušníkov tamojšej početnej nemeckej menšiny.

Ešte začiatkom roka 1945 sa priblížili sovietske vojská k Morave z troch strán. Červená armáda odštartovala 12. januára mohutnú Visliansko-oderskú ofenzívu, pri ktorej postupovala rýchlym tempom na Berlín. O šesť dní na to uskutočnili Nemci protiútok na sovietske vojská, ktoré predtým obkľúčili Budapešť. Neúspešne. Už 4. apríla vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili Bratislavu.

Sovietske a československé jednotky, ktoré sa predierali Slovenskom, plánovali, že 2. ukrajinský front vzápätí zaútočí na metropolu Moravy a odtiaľ bude pokračovať na Vyškov a Prostějov. Zo severnej strany zase 4. ukrajinský front oslobodil Ostravu a útočil smerom k Olomoucu, kde mal spolu s Malinovského frontom v kliešťovom zovretí obkľúčiť Nemcov.

Ústup Nemcov po Palackého triede v Královom Poli, 25. apríl 1945.

Z metropoly nedobytné mesto?

Nacistickí okupanti chceli pôvodne urobiť z Brna nedobytné mesto. Veliteľ posádky generál Gerhard van der Poel plánoval premeniť každý dom na pevnosť a české obyvateľstvo vyhnať ešte pred príchodom Červenej armády pomocou delostrelectva. Vtedy tamojší policajný riaditeľ Karl Schwabe naliehavo požiadal nemeckého štátneho ministra pre Čechy a Moravu SS Obergruppenführera Karla Hermanna Franka, aby sa „na obranu Brna pozeralo vzhľadom na politické pomery v protektoráte“.

Na konci vojny žilo v Brne približne 60-tisíc Nemcov oproti 200-tisíc Čechom. Medzi nemeckým obyvateľstvom začali pochopiteľne narastať vážne obavy a čoraz častejšie sa ozývali hlasy volajúce po urýchlenej evakuácii. V nedeľu 8. apríla 1945 sa uskutočnil prvý nálet sovietskych lietadiel, ďalší nasledoval o štyri dni a potom sa letecké útoky stali každodennou realitou. Verejný život v meste sa zastavil.

Paniku prišiel 11. apríla osobne upokojiť K. H. Frank, ktorý sľúbil, že pre tamojších Nemcov zabezpečia riadny odsun. K tomu v noci zo 14. na 15. apríla vydal rozkaz, ktorý sa ale týkal len nacistických prominentov s rodinami a príslušníkov represívneho aparátu. Kto z brnianskych Nemcov mohol, ušiel, no približne 25-tisíc ich v meste zostalo až do oslobodenia. Mohli sa iba domýšľať, ako sa bude ich situácia riešiť po príchode sovietskych vojsk.

Osvetľujeme druhú časť Bratislavsko-brnianskej operácie, ktorá sa uskutočňovala na Morave.
Jednotky 2. ukrajinského frontu využívali aj americké tanky Sherman. Brnianska štvrť Trnitá v apríli 1945.

Krvavé represálie do poslednej chvíle

Začiatkom apríla 1945 nacisti ustanovili v Brne stanný súd, ktorý mal zamedziť nepokojom civilného obyvateľstva a rabovaniu po náletoch. Z Kounickej železničnej stanice vyslali 6. apríla transport vyše 200 zatknutých bojovníkov proti fašizmu do koncentračného tábora Mauthausen v Hornom Rakúsku. Vzápätí po príchode ich všetkých zavraždili v plynových komorách.

Ešte 21. apríla, niekoľko dní pred oslobodením, nacisti popravovali. Na Medlanskej strelnici pätnásť osôb len za to, že si po jednom z náletov na železničnej stanici odnášali cukor z rozbitého vlaku. Nemeckí vojaci, ktorí tam držali stráž, im v tom nebránili, no na udanie jedného vysoko postaveného člena miestnej NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) sa v tom zaangažovala polícia a Volkssturm, ktoré zadržali viacero osôb, neskôr odsúdených na trest smrti.

V noci z 22. na 23. apríla 1945 sa začal letecký útok červenoarmejcov na Brno. Po ňom prešli posilnení o 6. gardovú tankovú armádu, ktorá dorazila od Viedne, do rozhodného úderu. Už 24. apríla obsadili obce južne od veľkomesta a nasledujúci deň prenikli do jeho predmestí. Na úsvite 26. apríla sa Sovieti chystali na záverečný úder. Priamy útok sa začal po delostreleckej príprave o ôsmej hodine ráno.

Mapa Bratislavsko-brnianskej operácie.

Zaviala československá zástava

Pod sústredeným náporom tankov a pechoty nemohla nemecká obrana dlho odolávať. O 10.30 zaviala na budove Zemského úradu na Žerotínovom námestí československá zástava. Do večera 26. apríla sa podarilo od okupantov vyčistiť celé Brno. Správa o oslobodení juhomoravskej metropole zaznela ešte v ten deň vo večernom vysielaní rozhlasu. Na počesť víťazov o 21. hodine vystrelili v Moskve dvadsať sálv z 224 diel.

Českí obyvatelia Brna si teda mohli slobodne vydýchnuť, ale ofenzíva sovietskych vojsk pokračovala bez prestávky. Severné predmestie a susedné dediny totiž naďalej kontrolovali Nemci.

Na útokoch v ďalších smeroch sa zúčastnili aj príslušníci 1. a 4. rumunskej armády. Operovali najmä v oblasti okolo Veselého nad Moravou a Kyjova. Koncom apríla prenasledovali ustupujúcich Nemcov v smeroch na Koryčany – Zdounky a Polešovice – Otrokovice. Do 30. apríla dosiahla 1. rumunská kráľovská armáda priestor južne od Starého Města, severne od Stupavy (moravskej) a južne pri Bučoviciach.

Súčinnosť sovietskych a rumunských vojsk sa ďalej rozvíjala, pokračovali útoky v smeroch na Znojmo, Tišnov, Vyškov, Prostějov, Kroměříž, Kojetín a Zlín. V hornatých oblastiach Beskýd, Hostýnskych a Vizovických vrchov, Bielych Karpát, Chřiboch, Javorníkov a na Českomoravskej vrchovine im pomáhali partizánske oddiely, ktoré prechádzali do otvoreného boja s nacistickými okupantmi. Podieľali sa tiež na prekazení nemeckého plánu ARLZ, keď zabránili zničeniu viacerých priemyslových podnikov a uhoľných baní.

Správa o oslobodení Brna v ústrednom denníku 1. čs. zboru Za svobodné Československo, piatok 27. apríla 1945.

Okupanti sa vydali na útek

Priebežne na severnej Morave v rámci Ostravsko-opavskej operácie útočili vojská 4. ukrajinského frontu doplnené o oddiely 1. československého armádneho zboru. Na strednú časť frontu prenikli jeho ďalšie jednotky zo Slovenska od Žiliny, oslobodenej 30. apríla, smerom na Vsetín. Na ne nadviazali útoky v oblasti Hanej a Vyškovskej brány, ale k ich ďalšiemu plynulému postupu zabránila Drahanská vrchovina.

Na jej úbočiach sa nepriateľ výdatne opevnil. V tomto priestore zriadili Nemci počas vojny rozsiahlu strelnicu, pričom násilne odtiaľ vysťahovali obyvateľov 33 obcí. Táto oblasť mala slúžiť ako pevnosť, cez ktorú bol postup sovietskych a rumunských vojsk prakticky až do 8. mája zastavený.

Začiatkom mája najvyššie sovietske velenie vydalo nový rozkaz, ktorý vytýčil za prioritný postupu na Plzeň, České Budějovice a Prahu v rámci konečnej – Pražskej operácie. Útok vojsk pred Prostějovom bol takmer prerušený a 7. mája v ranných hodinách odštartovali útok v pásme od Brna k južnej hranici republiky smerom na západ. Realizoval sa energickým prielomom vševojskovej armády 2. ukrajinského frontu južne od Brna.

Tvrdé boje trvali celý deň. Ôsmeho mája červenoarmejci zaútočili na nepriateľa v smere na Moravský Krumlov, Třebíč, Jihlava, Znojmo a Dačice. V noci na 9. mája nadobudla platnosť bezpodmienečná kapitulácia hitlerovskej tisícročnej ríše, podľa ktorej sa mali nemecké vojská vzdať jednotkám spojencov, s ktorými boli v bezprostrednom kontakte. V tej chvíli sa rozpútal hromadný útek nemeckých jednotiek na západ s cieľom padnúť radšej do amerického zajatia. Tak prakticky došlo k prenasledovaniu okupantských vojsk a k oslobodzovaniu zvyšujúceho územia Moravy a Čiech.

V článku sú využité fakty z časopisu partnerskej organizácie SZPB v Českej republike – Národní osvobození.

Pamätník Červenoarmejec na Moravskom námestí v Brne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *