Portrét prezidenta SLK MUDr. Mariana Kollára

Braňo Ondruš

Foto – archív SLK

Zdravotníctvo je stredobodom spoločenskej pozornosti aj v čase pokoja. Za posledný rok je takmer jedinou dôležitou témou. V akom stave musí pandémii čeliť a v akom bude po nej? Máme sa ako pacienti budúcnosti obávať, alebo môžete čakať zlepšenie? Na otázky Bojovníka odpovedá ten najpovolanejší, dlhoročný prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár.

Ako sa s dopadmi pandémie vyrovnáva slovenské zdravotníctvo ako systém?

Dopady pandémie jednoznačne potvrdzujú správnosť našej kritiky zdravotníckej politiky slovenských vlád za posledných 25 rokov. Dobré zdravotníctvo musí mať vždy rezervy – materiálne, finančné, ale v prvom rade personálne. V tomto vidíme problém hlavne v súkromných nemocniciach, lebo záujmom súkromného majiteľa nie je vytvoriť dostatočné rezervy, pretože to preňho predstavuje ďalšie dodatočné náklady. Jeho prioritou je zisk. Nespochybňujem, že zdravotníctvo musí fungovať efektívne, ale prvoradou úlohou zdravotníctva je vyliečený pacient. Je dôležité, aby sme sa poučili a pochopili, že musíme nájsť rovnováhu medzi finančne zvládnuteľnou a zároveň dostatočne kvalitnou a dostupnou zdravotnou starostlivosťou.

Máte pocit, že si to uvedomujú aj tí, ktorí zdravotníctvo riadia, prípadne ho môžu riadiť v budúcnosti? Politici sprava i zľava?

Teraz politici hovoria, že do zdravotníctva musíme investovať, musíme spraviť zásadné zmeny, systém musí fungovať úplne inak. Lenže na základe mojich dlhoročných skúseností sa obávam, že keď tlak pominie, zasa sa presadia tí, ktorí zo zdravotníctva profitujú a opäť nastavia jeho fungovanie tak ako doteraz, aby sa niektorí ľudia na ňom nabalili. Vždy som sa najneskôr do mesiaca stretol s novým ministrom a vždy som od neho počul, že má veľké ciele a že zásadné zlepšenia zdravotníctva sú prioritou jeho i celej vlády. Na druhom stretnutí som zvyčajne počul, že to nie je také jednoduché. A keď sme začali ponúkať návrhy, už to viedlo ku konfliktom, že to nejde tak rýchlo a jednoducho, lebo je to zložité. A viac sme sa zväčša nestretli. Bojím sa, že to bolo neraz aj preto, lebo ministri nemali dostatočný politický výtlak a za nitky ťahali väčšie či menšie finančné skupiny so záujmami v zdravotníctve.

Priniesol by lepší stav zdravotníctva lepšie výsledky v boji s pandémiou?

Obávam sa, že našim hlavným problémom je riadenie toho boja. Lebo, ak si niekto za „bojisko“ s pandémiou vyberie nemocnice, alebo jednotky intenzívnej starostlivosti, v tej chvíli prehral. Pandémiu musíme zachytiť prevenciou a na úrovni ľudí. V prvom rade treba zabrániť vyčerpávaniu zdravotníctva. Preto sme zdôrazňovali, že najdôležitejšie sú opatrenia proti šíreniu vírusu. Ak už sa toto nepodarí, ešte môže pomôcť ambulantný sektor. V prvom rade by sme mali tú najväčšiu časť chorých zachytiť v ambulanciách. Od diagnostiky, cez liečbu. Na tejto úrovni sa vyhráva boj s každou pandémiou.

Stretnutie s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom 23.2. – hovorili sme o celkovej situácii, očkovaní, aj vakcíne Sputnik V. Foto – SLK

Čiže najviac si túto situáciu odnášajú nemocnice?

Preťažené nemocnice znamenajú kolaps celého zdravotného systému. Nezvládli sme ten prechod medzi ambulantnou a ústavnou starostlivosťou. Na začiatku sme oceňovali, že sme boli prizvaní k rozhodovaniu. Premiérovi Matovičovi som už vtedy zdôraznil, že tento boj nemôžeme vyhrať bez spolupráce s občanmi. Občania musia vláde dôverovať a vláda musí dôverovať občanom. Dnes už ani neviem, kedy a prečo sa začali odporúčania odborníkov ignorovať. Hoci ambulantní lekári pracujú na plné obrátky, už nedokázali zachytiť infikovaných v počiatočnom štádiu, čím sa nám neúmerne naplnili nemocnice, nestačili kapacitne a padol nám celý systém.

Zostaňme pri spomínaných ambulanciách, pretože najmä starých ľudí predovšetkým na dedinách, v okrajových častiach okresov čoraz viac zaťažuje zhoršujúci sa prístup ku všeobecným lekárom. Považuje situáciu za vážnu aj Slovenská lekárska komora?

Myslím si, že závažnosť situácie si uvedomuje aj ministerstvo zdravotníctva. Podobné problémy máme dnes na všetkých úrovniach, ale ambulantná je najdôležitejšia. Ak totiž nefunguje vstup pacienta do systému zdravotnej starostlivosti, nedokážeme to napraviť na ďalších úrovniach. Aby sa pacient nestratil v systéme, potrebuje dobrú a kvalitnú informáciu už na začiatku procesu.

Takže stav ambulantnej starostlivosti považujete aj vy za zlý?

Ambulantný systém hrá zásadnú úlohu v potrebných zmenách zdravotníctva v najbližšom období. Pretože dnes tento systém nefunguje. Ak všeobecný lekár denne vyšetrí vyše 60 pacientov, nemôže sa im dostatočne venovať tak, ako by sám chcel. To neznamená, že nedostanú zdravotnú starostlivosť, lenže my nemáme pacienta nielen ošetriť a vyšetriť, máme ho i poučiť a nasmerovať ho ďalej v prípade, ak u nás nekončí. Nepochybujem, že na toto dnes v ambulanciách lekári nemajú čas. Ak všeobecný lekár vyprevadí pacienta odporúčaním, nájdite si dobrého kardiológa, alebo s týmto by ste mali ísť do nemocnice, ale vyberte si nejakú dobrú a hlavne dobrého lekára, ktorý Vás odoperuje,  tak systém zlyháva.

Zlyháva kvôli nedostatku peňazí?

Ale toto nesmie byť len o peniazoch. Musíme mať perfektnú ambulantnú zložku, úplne inak vybudovanú sieť nielen všeobecných lekárov pre dospelých a dorast, ale aj sieť špecialistov. Pacient, keď prekročí prah prvej ambulancie, čo je väčšinou u všeobecného lekára, musí byť manažovaný až do momentu, kým ho príbuzní alebo sanitka neodvezú domov ako vyliečeného. Dovtedy nemá byť jeho starosť, kam sa má a za kým pohnúť, či ide dobrým smerom, koho si má kde hľadať, celá organizácia musí byť nastavená tak, aby sa nám v systéme pacient nestratil. Aby všetky zložky spolupracovali a nadväzovali na seba a aby sa ušetrilo množstvo času, ale aj peňazí tým, že v systéme pacient chaoticky koluje.

Čo považujete za kľúčový problém všeobecného lekárstva na Slovensku?

Predovšetkým nedostatok lekárov, ale kľúčový problém spočíva v tom, že sú prestarnutí. Veľký podiel je už v dôchodkovom veku, alebo na jeho prahu. Tento problém budeme musieť riešiť okamžite po potlačení pandémie. Chápem, že teraz sa sústreďujeme na ňu, ale môžem povedať, že SLK už návrhy pripravené má. Musia sa však toho chytiť politici a zrealizovať to.

Avšak nie je možné pripravovať rozhodnutia už dnes?

Môžem povedať, že s ministerstvom zdravotníctva sme sa pustili do novej reformy systému. Do takej reformy, ktorá bude apolitická. Čiže tak, aby každá nová vláda nezačínala vždy od nuly, ale aby tu bola jasná línia, ktorú odborníci podporujú. Zásadné systémové zmeny, ktoré budú v prospech v prvom rade pacienta, ale nemôže byť do toho nezainteresovaný aj zdravotnícky pracovník. V opačnom prípade môže byť celá zmena neúspešná.

Musíme s takýmito krokmi počkať, kým sa skončí pandémia?

Súhlasím s vami, že nie je možné čakať s prípravou. Na druhý deň po potlačení pandémie musíme začať s realizáciou prvých krokov.

Pýtam sa preto, lebo už vlani bola pandémia, ale minister zdravotníctva predstavil návrh, aby sa posilnili kompetencie všeobecných lekárov. Považujete toto za možné riešenie problémov s nedostupnosťou špecializovanej ambulantnej starostlivosti?

Určite áno, ale v súčasnej personálnej situácii a vekovej štruktúre všeobecných lekárov to považujem za výstrel od boku a naslepo. Pred chvíľou som povedal, že všeobecní lekári majú bežne 60 až 70 pacientov denne. Je absolútne nemožné, aby väčšina z nich bola schopná sa dôslednejšie venovať pacientovi s hypertenziou, alebo s diabetom, hoci aj nie komplikovaným, alebo liečili rôzne endokrinopatie a podobne. Takýto prístup si vyžaduje v prvom rade dostatok času. A najmä musíte detailne informovať pacienta o tom, čo môže a čo nie. A bez toho, aby som niekoho urážal, musím pripomenúť vek veľkej časti všeobecných lekárov. Preniesť časť povinností špecialistov na ľudí, ktorí sú desiatky rokov zvyknutí na nejaké postupy, pracovať s počítačom nie je pre nich každodenný chlebík, by jednoducho bolo nezodpovedné.

Tlačová konferencia k aktuálnej situácii 2. marca. Foto – SLK

Takže možno áno, ale v iných podmienkach?

Je prirodzené, že mladá generácia lekárov prichádza s novými zručnosťami, ale ak sa nezvýšia počty všeobecných lekárov, presun kompetencií na nich nemá šancu uspieť, bude ťažko v širšom meradle realizovateľný. A tie počty sa musia zvýšiť rapídne, to zdôrazňujem, rapídne.

Ktoré opatrenia podľa vás môžu viesť k zvýšeniu počtu všeobecných lekárov?

Je to mix vzájomne prepojených opatrení. Nemôžete dosiahnuť fungujúci systém s niekoľkými čiastočnými zmenami. Málokto vie, v akom stave je naše zdravotnícke vysoké školstvo, akým  triviálnym problémom tam vyučujúci čelia. A málokto vie, že muži dnes absolútne strácajú záujem o štúdium medicíny. Hoci sú niektoré odbory pre ženy nesmierne náročné, feminizácia lekárstva je viditeľným trendom. Nízka atraktivita vyplýva z toho, že toto povolanie je veľmi zodpovedné, už pri menšej chybe môže mať nepredvídateľné trestnoprávne dôsledky, je psychicky náročné, celý život sa musíte vzdelávať a tiež z toho, že platy lekárov nie sú atraktívne. A mnohí muži sa stále prirodzene cítia byť živiteľmi rodín. Lenže dnes sa dobre zarába inde, nie v zdravotníctve.

Takže kľúčom sú vyššie platy?

Opakujem, že opatrenia musia byť previazané. Dôležitá je atraktivita, lekárske pracoviská musia vyzerať úplne inak, ako je to dnes. Platí to o ambulanciách, poliklinikách i nemocniciach. Už aj v susednom Česku robia naši kolegovia v inom prostredí, s inou technikou, ponúkajú sa tam a skúšajú inovatívne riešenia. Ponúknuť vyššie platy za prácu so starou technikou, v ambulancii alebo na oddelení, kde padá omietka a na toaletách sú plesne, jednoducho nepomôže.

Uvedomujú si takýto obraz zdravotníctva už aj študenti?

Samozrejme, veď na svoje budúce pracoviská chodia už počas svojho štúdia. Navyše sa v rámci programov medzinárodných výmen dnes už bežne dostávajú do zahraničia, takže ten stav vedia konfrontovať s realitou inde v Európe. Preto mnohí absolventi medicíny nemajú záujem zostať po skončení štúdia u nás. Bez toho, aby sme hovorili o platovom ohodnotení narážame na veľa odrádzajúcich faktorov.

Ako je možné, že napriek tomu sa u nás stále robí dobrá medicína?

Robí sa aj vynikajúca, ale to je len vďaka odhodlaniu a  obetavosti samotných zdravotníkov. A to sa nám ukázalo teraz počas pandémie – že nemáme už žiadne rezervy. V tom spočíva najväčšie aktuálne riziko pre slovenské zdravotníctvo. Pretože po tom všetkom, čím si za posledný rok prešli zdravotníci po celom Slovensku, keď si uvedomili aj vlastné ohrozenie, dokonca ohrozenie svojho života, už toho majú mnohí dosť a sú rozhodnutí odísť. Nielen tí, ktorí sú už v dôchodkovom veku, vážne uvažujú, či v týchto podmienkach chcú pôsobiť aj naďalej. Mnohých veľmi poznačili úmrtia našich kolegov.

A zdá sa, že ani ustúpenie pandémie nemusí situáciu zdravotníkov uľahčiť, lebo jedným z aktuálnych dôsledkov je odkladanie neurgentných výkonov. Nehrozí, že tieto odložené výkony teraz vytvoria nový tlak na ambulancie i nemocnice?  

Myslím si, že to bude mať následky na úrovni druhej pandémie. Lebo, ak sa vám pokazí auto, tak ho odložíte a môžete ho opravovať neskôr. Lenže pri zdravotných problémoch ľudí to tak nefunguje. Nie je to len otázka toho, kedy budeme týchto ľudí znovu liečiť, pravidelne sledovať či operovať. Otázka znie, kto to bude robiť. Zdravotníci sú od marca minulého roku bez dovolenky, sú maximálne vyčerpaní. A naraz možno zistíme, že potrebujeme, aby sa pre dobehnutie zameškaného robilo napríklad aj na dve zmeny. My, zdravotníci, si to uvedomujeme a preto už uvažujeme nad možnými riešeniami. Totiž, nebavíme sa len o fyzickom, ale i psychickom vyčerpaní. Ako môžu lekári v takom stave diagnostikovať a liečiť?

A ako sa s touto situáciou majú vyrovnať pacienti, sužovaní bolesťami či inými problémami, hoci nie sú v priamom ohrození života?

Je vysoko pravdepodobné, že v mnohých prípadoch môže ten odklad spôsobiť nenapraviteľné škody, čo ešte viac zhorší pozíciu a prácu lekárov.

Tento mesiac vrcholia prípravy Plánu obnovy a odolnosti, ktorý je akýmsi prísľubom potrebných investícií do zdravotníctva. Spĺňa vaše očakávania?

My sme neboli prizvaní k jeho príprave, čomu rozumieme, keďže ide o vládny dokument. V princípe ho vnímam ako veľkú príležitosť a nielen pre zdravotníctvo. Ale má to jedno „ale“. Musia na tom robiť správni ľudia a musia mať jasnú víziu, priestor a podporu na jeho presadenie do reálneho života. Dúfam, že so zdravotníctvom budeme vedieť pohnúť, ale už to nesmie zostať v rovine želaní. Plán obnovy nám môže pomôcť začať dôležité zásadné zmeny, ale začať musíme stabilizáciou zdravotníckeho personálu. Ak v kvalitných nemocniciach nebudú pracovať kvalitní zdravotníci, alebo ľudia, ktorým na tej práci bude záležať, tak to ku kvalitnému zdravotníctvu neprispeje. Potrebujeme pripraviť realizovateľný plán, ktorý reálne zlepší slovenské zdravotníctvo.

A zopakujem, že musí ísť o zásadné zmeny. Žiadne čiastkové „oprašovanie“ aj tak nefungujúceho systému, alebo výmena niektorých „súčiastok“, nám nepomôže. Dôležité je, aby to robili ľudia, ktorí majú nielen chuť a predstavy, ale aj schopnosti. Vedenie nášho zdravotníctva takých ľudí potrebuje ako soľ.

Vedenie komory – prezident a obaja viceprezidenti –  sa 27. januára stretlo s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Foto – SLK

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *