Foto – Martin Krno

Zdenko Ďuriška, vedúci oddelenia Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice a autor monografie Národný cintorín v Martine, pomníky a osobnosti.

Návrh zákona pokladám za absurdný a prameniaci z nepochopenia mechanizmov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Jej základným princípom je možnosť vyhlásiť nehnuteľnú vec v záujme jej ochrany za národnú kultúrnu pamiatku.

Takýto štatút má NC v Martine aj viaceré staré bratislavské cintoríny, sú teda na rovnakej úrovni. Národný cintorín je len názov starého martinského mestského cintorína, ktorý sa najprv spontánne zaužíval vo vedomí verejnosti a až potom sa aj oficiálne zakotvil. V žiadnom prípade nejde o vyššiu kategóriu pamiatky. Stal sa jedným zo symbolov slovenského emancipačného hnutia ešte pred rokom 1918. O žiadnom z ďalších cintorínov sa to nedá povedať.

Predkladaný legislatívny návrh je chaotický i z toho pohľadu, že chce vyhlásiť za NC v Bratislave len niektoré hroby Ondrejského cintorína. Bratislava bola multikultúrnym a viacnárodným mestom s osobitným charakterom, históriou a šarmom. Tomu zodpovedá aj skladba hrobov na starých cintorínoch. Teda ktorému národu by vlastne mal patriť tamojší zamýšľaný NC? Slovenskému, nemeckému či maďarskému?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *