Július Nemčík – Krompašská vzbura, olej 1952
Foto – archív L. Skrak
PhDr. Ladislav Skrak
Moderné poňatie historického žánru v slovenskom výtvarnom umení sa rodil na báze sesterskej témy protifašistického odboja – Krompašskej vzbury z 21. februára 1921. Žiaľ, 100. výročie drámy, ktorá si vyžiadala šesť životov, si okrem predstaviteľov tohto spišského mesta a regionálnej tlače nik nepripomenul.
Kontinuitu a žánrovú integritu rozvíjali najvýznamnejšie osobnosti nášho výtvarného života ako základ postojov k najnovším dejinám Slovenska. Tému vzbury a jej následkov prvý zaznamenal Július Jakoby v grafike – gumoreze z roku 1925. Dielo vyrástlo z povedomia pokrokovej Krónovej kresliarskej školy v Košiciach, z ktorej vzišiel i Jozef Fabini. Zasadačka a knižnica v Krompách ponúka nielen jeho krajinomaľby, ale aj zobrazenia ťažkej práce hutníkov.

Tragédia, v ktorej išlo o prácu a chlieb, sa opäť stala námetom začiatkom 50. rokov. Ide o úchvatné škice a diela Ctibora Belana, ktoré realizoval v olejomaľbe, rudke, resp. v materiáli takmer totožnom s hutníckou struskou. Súbežne koncipoval slávny Prechod partizánov cez Váh. Práve vtedy tvoril kresbové štúdie a námetovo zavŕšený obraz Vincent Hložník, aby sa vzápätí oddal podnetom z protifašistického zápasu. O rok neskôr vzniká Krompašská vzbura Júliusa Nemčíka. Rovnako ako Hložník spoznáva a načrtáva si reálie, scénu i podoby aktérov a obetí. Tak sa zrodilo jedno z najrozsiahlejších diel novších výtvarných dejín. Hoci, ako si Nemčík spomínal, istý Krompašan zaprotestoval: „Šak to tak nebulo.“
Juraj Collinásy a Anton Jasusch spolu s ďalšími košickými maliarmi vytvorili spomienkové portréty. Nie dejateľov, ale naozajstných hrdinov. Pripomeňme ešte plaketu Ludwika Korkoša či monumentálny pomník Juraja Bartusza a Pavla Merjavého, ktoré odhalili na mieste krvavých udalostí v roku 1971. Sochár Bartusz má svoje kongeniálne dielo k téme oslobodenia v obci Skároš pri Košiciach.
V roku 1977 sa k tejto téme vrátil majster Ján Ilavský, ktorý pochádzal zo Spišských Vlách. Rodák z neďalekých Sloviniek Štefan Novotný k stému výročiu vzbury vypracoval pamätnú medailu, ktorú vedenie mesta udelilo aj predsedovi SZPB Pavlovi Sečkárovi.

Krompachy majú problémy s pamiatkami. Od roku 2004 tu už nepôsobí mestské múzeum (niekdajšie Múzeum Krompašskej vzbury), od roku 1981 nestihli zaregistrovať Pamätník oslobodenia (autori Arpád Račko a Pavol Merjavý) ako národnú kultúrnu pamiatku. Určite im pomôžeme, inak by nám to neodpustil Ladislav Novomeský, ktorý pri 10. výročí vzbury uverejnil v DAV-e stať o zlých sociálnych pomeroch v novej republike. Podstatnú časť článku venoval udalostiam v Krompachoch.
Anton Jasusch Krompašská vzbura, olej 1958-62, VSG. Ctibor Belan Krompašská vzbura, štúdia kresba rudkou. Jozef Majkut Krompachy, olej 1955, VSG. Vincent Hložník Krompašská vzbura, pastel 1951. Štefan Novotný Pamätná medaila k 100. výročiu Krompašskej vzbury. Krompachy, pohreb obetí vzbury 23. februára 1921, fotografia. Ludwik Korkoš – plaketa k výročiu Krompašskej vzbury. Július Jakoby Krompašsský nezamestnaný robotník, gumorez 1925. Július Nemčík Krompašská vzbura, kresba, kombinovaná technika 1953. Július Nemčík Krompašská vzbura, poštová znrámka 1971. Juraj Collinásy Krompašská vzbura, štúdia – olej 1960, VSG. Juraj Bartusz a Pavol Merjavý Pamätník Krompašskej vzbury odhalený v roku 1971. Pamätník Krompašskej vzbury, detail.