Foto – Pixabay
Sofia Prétorová
Slovenská vláda považuje ochranárov za ľavicových extrémistov. Hoci na zhoršujúce sa klimatické podmienky upozorňujú svetoví ekológovia i aktivisti, činnosť tých slovenských označila vládna Správa o bezpečnosti za rok 2019 za prejavy ľavicového extrémizmu.
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje spustila minulý rok petíciu Za klímu, za budúcnosť. Žiada v nej vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Zároveň s tým požaduje, aby vláda pripravila strategický plán, vďaka ktorému by Slovensko dosiahlo uhlíkovú neutralitu v roku 2040. Poslednou požiadavkou petície je, aby Slovensko podporilo sprísnenie klimatických cieľov navrhnutých Európskou úniou.
Petíciu podpísalo vyše 120 000 ľudí. Minister životného prostredia Ján Budaj odporučil výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby bola petícia prerokovaná v parlamente, čo výbor napokon odobril. Rokovanie by sa malo konať v marci.
Riešenie klimatickej krízy očividne zaujíma čoraz širší okruh verejnosti a zdá sa, že politici sú pripravení začať sa tejto téme venovať dôslednejšie. Napriek tomu vládni predtstavitelia pokojne hlasovali za dokument, ktorý konkrétne iniciatívy environmentálnych aktivistov považuje za ľavicový extrémizmus.
Podľa Správy o bezpečnosti za rok 2019 boli „zvýšené aktivity slovenských ľavicových extrémistov pri nadväzovaní kontaktov so zahraničnými subjektmi organizujúcimi rôzne formy občianskej neposlušnosti či verejného odporu.“ Neuvádza sa však, o aké konkrétne zahraničné subjekty ide, ani sa nespomínajú žiadne prípady občianskej neposlušnosti na území Slovenska. Jediný konkrétny príklad, ktorý správa uvádza, je kampaň Fridays for Future (Piatky za Budúcnosť), v rámci ktorej sa konali občianske protesty – tzv. Klimaštrajky – v niekoľkých slovenských mestách. Tie však mali podľa správy pokojný priebeh – prečo sú teda uvedené ako príklad ľavicového extrémizmu?
Greenpeace: Nie sme extrémisti
Programová riaditeľka organizácie Greenpeace Slovensko Katarína Juríková síce podotkla, že aktivity Greenpeace v Správe spomenuté neboli, napriek tomu však vyjadrila svoje znepokojenie: „To, že aktivity, ako štrajk proti klimatickej kríze, sú spojené s ľavicovým extrémizmom, nepovažujeme za vhodné. Už len spomenutie klimatických štrajkov v spojitosti s extrémizmom vrhá zlé svetlo na tieto aktivity. Na klimatických štrajkoch nevidíme nič, čo by akýmkoľvek spôsobom súviselo s extrémizmom alebo ohrozovalo bezpečnosť štátu. Považujeme ich za bežný prejav občianskej angažovanosti sa v téme boja proti klimatickej kríze.“
Ďalej zdôrazňuje odhodlanie organizácie i naďalej bojovať za zlepšenie životného prostredia, odmietajúc akýkoľvek ideologický motív, ktorý by stál za touto činnosťou: „Greenpeace bude pravdaže aj naďalej pokračovať v aktivitách, ktoré sa snažia zabezpečiť udržateľnú a dôstojnú budúcnosť nás a ďalších generácií. Našim zámerom nie je propagovať žiadnu politickú ideológiu, ale hovoriť čisto o potrebách ochrany životného prostredia a zásadných systémových zmenách, ktoré by stlmili katastrofálne dôsledky klimatickej krízy a straty biodiverzity.“
Ochranári sú dôležití
Stav životného prostredia je skutočne podstatnou témou, na ktorú nesmieme zabúdať ani v období, kedy je stredobodom svetovej pozornosti pandémia. Minulý rok vydala Európska environmentálna agentúra (EEA) komplexné zhodnotenie stavu životného prostredia s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020). Tento dokument na jednej strane hovorí o pozitívach, ktoré boli v posledných rokoch dosiahnuté – došlo napríklad k pokroku v zmierňovaní zmeny klímy či znižovaniu emisií skleníkových plynov. Napriek tomu však autori vyzývajú európskych lídrov k tomu, aby opatrenia k zlepšeniu životného prostredia urýchlili a zintenzívnili, pretože tie súčasné síce zaznamenali úspech, ale ani zďaleka nie dostačujúci.
Je teda nespochybniteľné, že aktivity environmentálnych organizácií sú dôležité. Nemali by sme sa uchyľovať k ich spolitizovaniu, či dokonca k tomu, aby sme ich označovali za extrémizmus. Extrémna bude až situácia, do ktorej sa svet o pár rokov dostane, ak s tým niečo neurobíme.
Dôležitým faktom, na ktorý K. Juríková upozorňuje, je výrazný rozdiel medzi opisom podoby pravicového a ľavicového extrémizmu v Správe o bezpečnosti: „Myslíme si, že tu je vidieť aj veľký nepomer zmieňovaných aktivít v porovnaní s pravicovým extrémizmom.“
Násilne vymyslený extrémizmus
Samozrejme, že je absurdné porovnávať pravicových extrémistov, akými sú napríklad členovia polovojenskej organizácie Slovenskí Branci, a environmentálnych aktivistov z iniciatívy Fridays for Future. Ako prejavy pravicového extrémizmu Správa spomína napríklad aj šírenie protirómskym a protiimigračných hesiel, čo, pochopiteľne, znamená určité bezpečnostné riziko – dá sa toto prirovnávať s aktivitami organizácií požadujúcich zlepšenie zákonov v oblasti životného prostredia?
Návrh Správy o bezpečnosti každoročne vypracúva ministerstvo vnútra a formálne ju vláde a ešte predtým Bezpečnostnej rade predkladá priamo premiér. V prípade správy za rok 2019 už išlo o Igora Matoviča. V častiach venovaných extrémizmu je úplne evidentné úsilie jej autorov za každú cenu „rovnomerne“ rozdeliť extrémistické prejavy medzi pravicu a ľavicu. Evidentne neboli schopní nájsť akékoľvek akceptovateľné príklady ľavicového extrémizmu, pretože je zjavné, že sa na Slovensku nevyskytuje – dozaista nie vo viditeľnej, a už vôbec nie bezpečnosť ohrozujúcej miere. A tak si to odniesli environmentálni aktivisti. Namiesto násilného dokazovania existencie v skutočnosti neexistujúceho ľavicového extrémizmu by sa správa mala podrobnejšie zaoberať existujúcim extrémizmom, ktorý predstavuje reálny problém. A nie usilovať sa o nastolenie neobjektívnej „rovnováhy“ medzi ľavicovým a pravicovým extrémizmom očierňovaním organizácií, ktoré bojujú za našu budúcnosť.
