Vladimír Bačišin, publicista

Vedecký ústav, v ktorom vyvinuli Sputnik V má 130 rokov. Rieši zásadné problémy v oblasti epidemiológie, infekčnej imunológie, lekárskej a molekulárnej mikrobiológie. Tvoria ho špičkové pracoviská a jeho história je plná významných objavov.

Národné výskumné centrum epidemiológie a mikrobiológie nesie meno po čestnom členovi Akadémie vied Nikolajovi Fjorodovičovi Gamalejovi. Narodil sa 17. februára 1859 v Odese. Pochádzal z dvanásťdetnej šľachtickej rodiny kozáckeho pôvodu zo Záporožia. Jeho dedo lekár Michail Gamalej napísal monografiu o antraxe – slezinovej sneti, ktorá hromadne zabíjala hospodárske zvieratá. Po jej preklade do nemčiny sa bacillus anthracis stal námetom sústredeného výskumu svetoznámeho pruského vedca Heinricha Hermanna Roberta Kocha.

 
Poštová známka s portrétom akademika F. M. Gamaleju z roku 1959. Foto – Archív autora
Žiak Louisa Pasteura
Gamalejev absolvoval Novoruskú univerzitu a Petrohradskú vojenskú lekársku akadémiu. V roku 1885 získal vládne štipendium na pobyt v Paríži. V laboratóriu zakladateľa mikrobiológie a lekárskej imunológie Louisa Pasteura si prehĺbil poznatky v oblasti bakteriológie.
Po návrate do vlasti založil s Iľjom Mečnikovom podľa Pasteurovho modelu Odeskú bakteriologickú stanicu pre vakcinačné štúdie a výskum v oblasti moru, cholery a tuberkulózy. Išlo vôbec o prvú inštitúciu svojho druhu v Rusku. Neskôr sa zaslúžil o zavedenie očkovania proti besnote ako v druhej krajine na svete.
Predchodca dnešného centra vznikol v roku 1891 ako súkromný chemicko-mikroskopický a bakteriologický kabinet profesora F. M. Blumentala. V roku 1919 ho znárodnili a premenovali na Štátny, neskôr Ústredný bakteriologický ústav Národného komisariátu zdravotníctva RFSR. V roku 1931 ho spojili s Centrálnym bakteriologickým inštitútom. O šesť rokov sa stal súčasťou Národného komisariátu ZSSR.
Počas druhej svetovej vojny vznikli filiálky v Alma-Ate a Sverdlovsku, početná skupina odborníkov pracovala i v tatárskom meste Kazaň. V roku 1945 sa inštitúcia zmenila na Ústav epidemiológie, mikrobiológie a infekčných chorôb Akadémie lekárskych vied ZSSR. V roku 1948 dostala meno podľa Gamaleju (zomrel 29. marca 1949 v Moskve). Pripojili k nej laboratóriá Všezväzového ústavu experimentálneho lekárstva a klinického oddelenia a v roku 2014 Vedecko-výskumný ústav vírusológie D. I. Ivanovského.
 
V prednej línii boja proti infekciám
Centrum sa špecificky sa zameriava na všeobecné a osobitné vzorce distribúcie a epidemické prejavy infekčných chorôb, na štruktúru a dynamiku infekčnej patológie populácie, vznik, fungovanie a epidemický prejav prirodzených ohnísk chorôb atď.
Je členom Vedeckej rady ministerstva zdravotníctva zodpovedným za sekciu mikrobiológie. Koordinuje vedeckú činnosť ústavov a inštitúcií zodpovedajúceho profilu. Realizuje výskumné programy na liečenie infekčných a prírodných ložiskových chorôb, lekársku mikrobiológiu, genetiku a molekulárnu biológiu baktérií, teoretickú a aplikovanú infekčnú imunológiu.
Pod patronátom má deväť špecializovaných centier, z ktorých väčšina je jedinými špecializovanými lekárskymi laboratóriami na svete. Pracovníci ústavu vyvinuli lieky Interferón alfa, Kagocel, Cykloferón, Pyrogenalum, Cytoflavín a zaregistrovali im aj dve vakcíny proti vírusu Ebola.
Ilustračný obrázok. Foto – Pixabay.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *