Štefan Horváth a Martin Krno, členovia Redakčnej rady Bojovníka

Fotografie – archív Františka Daniela, predsedu OZ Za troma mostami.

Hrôzy vojny zažívali nielen muži na fronte, ale aj obyvatelia miest a obcí v zázemí. Stali sa terčom leteckých útokov najmä pre strategickú polohu svojich sídlisk, ktoré boli centrami priemyselnej, osobitne zbrojárskej techniky, alebo významnou križovatku dopravných tepien.

Ten posledný prívlastok prislúcha i Novým Zámkom. V medzivojnovom období boli štvrtým najväčším mestom na Slovensku, no po trojnásobnom krvavom masakri sa z toho nikdy celkom nespamätali. V novembri 1939 toto južanské mesto okupovalo horthyovské Maďarsko. Do sféry záujmu spojeneckých vojenských plánovačov sa však dostali až o päť rokov.

Hlavné námestie s Trojičným stĺpom

Osudný dopravný uzol

Po železnici cez Nové Zámky prechádzali hore-dole nacistické vojenské jednotky a ťažká technika. Tento strategický bod z hľadiska dopravnej infraštruktúry prispel k bombardovaniu v slovenských pomerom podobnému tomu v Drážďanoch, na ktoré anglo-americké vzdušné sily 13. až 15. marca 1945 zhodili 3 900 ton výbušných a zápalných bômb, čo si vyžiadalo do 25-tisíc ľudských životov.

Nové Zámky sa stali terčom 15. americkej leteckej armády umiestnenej na základni v Bari na juhu Talianska. Nálety sa uskutočnili v dňoch 7. a 14. októbra 1944 a potom 14. marca nasledujúceho roka zväčša štvormotorovými bombardérmi Boeing B-17 Flying Fortress a Consolitated B-24 Liberátor, pričom ich sprevádzali stíhačky Mustang P- 51.

Prvé masové bombardovanie sa konalo v dvoch vlnách popoludní. Američania sa zamerali na železničnú stanicu, zriaďovaciu stanicu Piritov, ale i na obytnú štvrť Kolónia. Celkovo zhodili 395 ton bômb s výbušnou látkou RDX. Kobercové nálety zanechali za sebou zničenú nemeckú vojenskú techniku, naloženú na nákladných vozňoch, zbúrané budovy, rodinné domy i bytovky, kde bývali železniční robotníci.

Podľa odhadov vtedy zahynulo cca 2 000 miestnych obyvateľov a prechádzajú cestujúcich. Bombardovanie vyradilo z prevádzky rušňové depo, na jeho území napočítali 364 kráterov a v obvode železničnej stanice znefunkčnených 40 rušňov a 1 370 vozňov. O týždeň na to sa mesto opäť stalo cieľom spojeneckých náletov. Krátko pred obedom poslali Američania na stanicu a jej okolie 96 ton a o 12:18 ďalších 48 ton bômb.

Keď vojská 2. ukrajinského frontu maršala Rodiona J. Malinovského viedli úspešné boje v priestore dolného Hrona, 14. marca 1945 došlo k tretej, najničivejšej pohrome. Pritom Novozámčanov od oslobodenia delilo iba pätnásť dní! Spojenecké letectvo sem zhodilo vyše 150 ton prevažne trhavých bômb. Očividne sa tým nemali zničiť len zvyšky železničného depa a koľajníc, no aj mesto, v ktorom sa v tom čase už nenachádzalo významnejšie zoskupenie nepriateľských vojsk.

NZ Hotel Zlatý lev po bombardovaní.

Centrum ľahlo popolom

Bomby v šiestich vlnách padali na stred Nových Zámkov i na predmestia, o čom svedčilo množstvo zasiahnutých domov a krátery ďaleko od železničných objektov. O život prišlo asi 4 000 osôb. Mnoho tiel sa nedalo identifikovať a na výrobu rakiev sa používali dosky z drevených plotov. Takmer všetky najkrajšie budovy v meste krutý nálety zlikvidovali, prípadne natoľko poškodil, že ich museli po vojne zbúrať. Išlo napríklad o historický Hotel Zlatý lev, starodávnu radnicu či Arcibiskupský palác, ktorý slúžil svojho času ako sídlo tureckých pašov a Františka II. Rákociho.

Podľa štatistiky na vtedajší Slovenský štát dopadlo 1 371 ton bômb, no na Nové Zámky až 817 ton! Z pôvodných 3 394 domov ľahlo popolom 2 023. Mnohé museli následne zvaliť, iné si vyžadovali nákladnú asanáciu. V povojnovom období zaznamenali chronický nedostatok bytov, na bývanie sa prerábali i pôvodné hospodárske objekty.

Možno to znie neuveriteľne, ale ani po 76 rokoch sa obete najtragickejšieho bombardovania na Slovensku a ich príbuzní nedočkali dôstojného pamätníka. Len na Cintoríne sv. Jozefa nájdete na tie krvavé udalosti skromnú spomienku v podobe kríža a pamätnej tabule. Občianske združenie Za troma mostami sa od roku 2014 usiluje túto situáciu zmeniť. Rozbehlo petíciu, vypísala sa verejná súťaž.

Pokrčená koľaj – tak nazval autor víťazného návrhu novozámocký rodák, akademický sochár Roman Hrčka návrh pomníka, ktorý by mal stáť pred železničnou stanicou. Ako nás informoval agilný predseda združenia František Daniel, ktorý ako chlapec zázrakom prežil tú spúšť v zasypanom rodinnom bunkri na záhrade, v najbližších dňoch bude mestské zastupiteľstvo rokovať o finančnej dotácii na tento projekt. Držíme palce!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *