Braňo Ondruš

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú v pomere k počtu obyvateľov najviac ľudí s ocenením Spravodlivý medzi národmi. Udeľuje sa tým, ktorí počas holokastu pomohli či dokonca pomáhali prenasledovaným Židom. Nezištne. Podmienkou totiž je, že za pomoc nebrali peniaze, či iné statky. Mená „spravodlivých“ Slovákov sú v múzeu holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme, ale aj v Parku ušľachtilých duší vo Zvolene a najnovšie sú mená odvážnych Slovákov aj na tabuli v seredskom múzeu holokaustu.

A musela to byť poriadna odvaha, lebo na rozhodnutie, či pomôžu, mali títo ľudia minúty, niekedy dokonca len sekundy. Dozaista si stihli uvedomiť, že za taký čin hrozí smrť nielen im, ale aj najbližšej rodine a každému, kto o tom prinajmenšom vedel. A predsa do toho išli. Musela to byť poriadna odvaha.

Pavol Mešťan hovorí, že keď sa na to židovských záchrancov pýtal, čakal siahodlhé filozofické odpovede, plné silných slov. O to viac ho prekvapilo, keď mnohí stručne povedali: Bol to protest proti tomu, čo sa u nás dialo. My ako kresťania sme takéto dianie považovali za hriech, takže pomoc sme cítili ako svoju kresťanskú povinnosť. Aký šokujúci protiklad k teatrálnemu vyčíňaniu Jozefa Tisa, ktorý v Holíči kričal: Pýtajú sa nás, či je kresťanské, čo robíme so Židmi a ja odpovedám, áno, je to kresťanské.

Nemá zmysel klásť obligátnu otázku, či to teda bolo alebo nebolo kresťanské. Nemá totiž zmysel klásť otázku, na ktorú všetci poznáme odpoveď. Aj Jozef Tiso nepochybne vedel, že uráža každú dobrú kresťanskú dušu. Mať svoj štát možno znamená život, ale všetci spravodliví a odvážni Slováci, ktorí sa v takej či onakej podobe postavili proti klérofašizmu, dali jasne najavo, že tzv. Slovenský štát nebol ich. Svoj štát v ňom nepochybne mal Tiso, Tuka, Mach, ale nie stotisíce občanov, ktorí z neho ušli, boli vyvezení, alebo sa proti nemu postavili.

Jasnou voľbou medzi slobodou a demokraciou na jednej strane a „svojim štátom“ na strane druhej sa Slováci hrdo postavili na roveň veľkých národov sveta. Preto sa táto voľba stala a musí zostať štátotvornou tradíciou dnešnej Slovenskej republiky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *