Lenka Želonková


Viera sprevádza ľudí celé tisícročia. Dáva nádej aj akýsi pocit
istoty, bezpečia. Spája aj rozdeľuje. Viera je osobná, u každého z nás má svoju subjektívnu podobu, a hoci nemusí byť
tým druhým uznávaná, je aspoň ticho rešpektovaná. A potom sú tu povery. Kým niektorí sa nehanbia nad nimi schuti
zasmiať, iní nimi podopierajú svoju vieru. Odkiaľ však vlastne pochádzajú?

Jedna z najznámejších povier hovorí, že čierna mačka prináša nešťastie, smútok, smrť. Strach z čiernych mačiek pochádza zo stredoveku, keď boli zvieratá temnej farby spájané so smrťou. V tomto období boli čierne mačky spájané s čarodejnicami a čiernou mágiou. V 16. storočí v Taliansku visela smrť nad chorým, ktorému si na posteľ ľahla čierna mačka. Čierna mačka cez cestu Je viacero spôsobov, akým vám toto tmavé stvorenie môže priniesť nešťastie. Čierna mačka križujúca cestu, čierna mačka kráčajúca preč. Taktiež zbadať čiernu mačku počas pohrebu značí, že ďalší člen rodiny skoro zomrie. Táto povera však priniesla najviac nešťastia práve čiernym mačkám. Poľovanie na ne dodnes celkom nevymizlo. A podľa výskumu Americkej spoločnosti na prevenciu krutosti na zvieratách sú čierne mačky adoptované oveľa menej ako mačky iných farieb. Preto sa 27. október stal Dňom čiernych mačiek.

Naopak v starovekom Egypte mali čierne mačky vysoký status, pretože sa ponášali na Bastet – bohyňu ochrany a plodnosti. V jej chráme v Perbastet bolo mumifi kovaných a pochovaných vyše 300-tisíc mačiek. Japonci zasa veria, že čierna mačka predpovedá lásku. V niektorých častiach Anglicka má nevesta šťastie, ak dostane do daru čierne mača. Európski námorníci si berú so sebou tohto čierneho pasažiera, aby ich plavba bola bezpečná. A nájsť zatúlaný biely vlas v ebenovej mačacej srsti značí šťastie.

Nebezpečný rebrík

Podľa inej povery prejsť popod rebrík prináša nešťastie. Pred 5 000 rokmi v starovekom Egypte čakali rebríky v hrobkách zosnulých, aby sa po nich mohli mŕtvi vyšplhať do neba. Egypťania verili, že priestor medzi rebríkom a stenou je domovom dobrých a zlých duší. Narušiť magický trojuholník prechodom popod rebrík bolo zakázané. Stredovek posilnil teóriu trojuholníka Svätou Trojicou – Otca, Syna a Svätého Ducha. Narušiť túto čistotu znamenalo bohorúhačstvo a prilákanie diabla. V 16. storočí v Anglicku boli kriminálnici nútení prejsť popod rebrík. Po ceste na šibenicu. Ale táto kliatba sa dá zvrátiť. Niekoľkými spôsobmi. Po prvé, vrátiť sa naspäť. Pokiaľ sa spamätáte dostatočne rýchlo, pod rebríkom treba povedať ,,chlieb a maslo“. Alebo si niečo zapriať. Alebo si prekrížiť prsty, kým neuvidíte psa. Tiež sa môžete zachrániť tým, že palec strčíte medzi ukazovák a prostredník (,,fi ga borová“), ale to by v našich končinách mohol niekto pochopiť nesprávne. Potom je tu ešte jedna možnosť: Pľuvnúť si na topánku a nedívať sa na ňu, kým pľuvanec neuschne. Prijateľnejším variantom je trikrát pľuvnúť pomedzi priečky rebríka.

Na zdravie!

Naprieč kultúrami sa stalo bežným, že za kýchnutím nasleduje prianie Na zdravie! (God bless you!). Pôvod sídli v stredoveku u pápeža Gregora I., ktorý toto požehnanie zaviedol počas Justiniánskeho moru. Keďže kýchanie považoval za jeden z prvých signálov moru, toto želanie malo byť akýmsi prihováraním sa za chorých Bohu. Gregor I. však nedrží prvenstvo ako jediný. Stará nemecká povera hovorí, že v momente kýchania duša opúšťa telo a rýchle požehnanie ,,Gesundheit“ ju ochráni pred diablom. Na druhej strane Škóti verili, že novorodeniatko je v moci víly, kým si prvýkrát nekýchne. Úlohou pôrodných babíc bolo okrem iného vyvolať toto prvé kýchnutie. U nás sa zasa hovorí, že keď si počas rozhovoru niekto kýchne, potvrdzuje pravdu. Aby to s tým kýchaním nebolo také nudné, zvykli sme si želať rôzne veci podľa toho, koľkokrát za sebou si dotyčný kýchne. Tak sme sa dopracovali od zdravia k šťastiu, láske a bohatstvu. V ázijských krajinách vládne o kýchaní povera, že o nás niekto práve hovorí poza náš chrbát. Je to aj odstupňované: 1 kýchnutie = ohováranie v zlom. 2 kýchnutia = ohováranie v dobrom. 3 = niekto je do vás zamilovaný a 4 = tragédia v rodine. Medzi tretím a štvrtým kýchnutím je teda veľmi tenká vrstva! Môžeme byť skeptickí a povedať, že poverám neveríme. Avšak povera je psychologickým faktom, ktorý hovorí, že ľudia si automaticky vytvárajú predstavy o príčinných spojeniach viackrát náhodne sa opakujúcich situácií. Preto tie rituály, talizmany, poverčivosť. Veríme, aj keby sme tomu neverili.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *