Kučera - Zdroj:redakcia

Igor Kovačka, predseda ZO SZPB v Sklabini

Bol ešte malým, ale veľmi vnímavým chlapcom, keď sa začalo vojnové besnenie. K moci sa na Slovensku dostali fašisti pod krídlami HSĽS, ktorí pod kuratelou Hitlera rozbili našu mladú, sotva dvadsaťročnú republiku. Ondrej Kučera sa nikdy s tým nezmieril, pretože podobne ako on to prežívali aj jeho rodičia, súrodenci, ba i väčšina obyvateľov Sklabine.

Počas vojny dospieval (narodil sa v marci 1929, skonal 27. decembra 2020), študoval a vzdelával sa, nasával spoločenskú atmosféru a sledoval zložité životné osudy svojich príbuzných a známych. V čase príprav SNP chodil do meštianskej školy v Martine, okrem iného študoval i nemčinu. Tak ako väčšina mladých ľudí zo Sklabine, aj on sa zapojil do aktivít na pomoc partizánom.

Naši občania boli pre odpor k ľudáckemu režimu kruto potrestaní. Koncom septembra 1944 po ústupe povstalcov fašisti vypálili susedný Sklabinský Podzámok aj s kaštieľom, z našej dediny odvliekliviac než sto mužov na veliteľstvo Gestapa v Martine. Medzi nimi ako jedného z najmladších (mal sotva 16 rokov) Ondreja Kučeru.

Po krutých výsluchoch u psychopata a sadistu, SS-obersturmfuhrera Hansa Harmsa, ktorý patril k najexponovanejším funkcionárom Einsatzkommanda 13 na strednom Slovensku,ho zaradili k tým, čo kopali pre svojich spoluväzňov i pre seba masový hrob na Bukovinách. Nakoniec tam sám neskončil, no pochovali tam 23 umučených Sklabinčanov, na ktorých, tak ako to vždy tvrdil Ondrej Kučera, nesmieme zabúdať.

Tento akt pomsty na nevinných občanoch sa konal pod nemeckým velením, ale za výraznej pomoci ľudákov, na čo tiež netreba zabúdať. Po tejto masakre ďalších 68 Sklabinčanov odvliekli do zajateckého tábora. Ich dočasným väzením a otrockým pracoviskom sa stali Malacky, okolité lesy a letisko pri Kuchyni.

Jedným zo zajatých bol aj mladý Ondrej a už tu ocenil nadobudnutú znalosť nemčiny. Stal sa tlmočníkom a rešpektovaným hovorcom spoluväzňov. Zajatecký tábor na Záhorí bol však len začiatkom ich strastiplnej cesty. Cieľom sa stalo Nemecko, kde podvyživení väzni mali napomáhať hospodárstvu nacistickej ríše pri zabezpečovaní jej vojnových výprav v Európe.

Po transporte v dobytčích vagónoch ich ľudácki dozorcovia odovzdali nemeckým kolegom v zajateckom tábore v Mühlbergu. Tu prežil Ondrej aj veľmi smutné, hladné Vianoce. Z  jeho spomienok vieme, že ho po čase i s ďalšími kamarátmi presunuli do Drážďan, kde vo februári 1945 podnikli Spojenci kobercové nálety a totálne zbombardovali toto krásne mesto. Pritom zahynuli desaťtisíce civilných osôb vrátane našich siedmich spoluobčanov.

Predčasne dospelý Ondrej Kučera toto peklo prežil s ťažkými telesnými zraneniami a s duševnou traumou. Po skončení vojny v nesmiernom chaose, bez akejkoľvek pomoci v životu nebezpečných situáciách, sa dostal domov až v lete 1945. Všetci, čo teraz žijeme v Sklabini, vieme, že naši spoluobčania, ktorí okúsili nemecké zajatie, neradi hovorili o svojich strašných skúsenostiach. Do istého časového obdobia k nim patril aj doktor Kučera, ktorý však počas celého svojho plodného života vedecky skúmal dobu, ktorú prežil on aj jeho predkovia, a neskôr publikoval o tom viacero článkov.

Ondrej Kučera pracoval dlhé roky v Matici slovenskej ako referent, vedecký pracovník, redaktor a riaditeľ vydavateľstva. Vo voľnom čase sa venoval prechádzkam po okolí svojej rodnej obce, hľadal inšpirácie a vyrezával drevené plastiky, ktoré sa stávali súčasťou originálnych črpákov pre jeho priateľov – bačov v Sklabini, v Turčianskom Jasene a na ostatných salašoch v Turci. Zbieral historické dokumenty o pôsobení spoluobčanov v revolučných rokoch 1848 a 1849, najmä však v prvej a druhej svetovej vojne.

Keď sa po novembri 1989 začala prekrúcať história a pohrobkovia ľudákov verejne velebili vojnový slovenský štát a jeho najvyšších predstaviteľov, bol Ondrej Kučera jedným z mála, ktorí sa rázne ozvali a zanechali po sebe svedectvá o zverstvách fašizmu. Jeho zápisky o zážitkoch a skúsenostiach, ako aj dokumenty o udalostiach v Turci, osobitne v Sklabini, s jeho súhlasom pripravujeme na knižné vydanie.

Rozhovor s pánom Kučerom na Pravda.sk: https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/523059-sklabincania-si-pripomenuli-snp-ich-obec-bola-prvym-slobodnym-uzemim/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *